ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Rim 4, 1 – 12 
 
Čo teda povieme: Čo dosiahol Abrahám, náš praotec podľa tela? Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov: Blahoslavení ti, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta. Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“ A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.         

Pavol tu z Písma dokazuje „ospravodlivenie prostredníctvom viery“. Ako dôkaz si vybral postavu Abraháma. Potvrdzuje, že Boh nás robí spravodlivými nie na základe našich skutkov, ale z viery. (To však neznamená, že nemáme konať dobro.) A keďže Abrahám uveril ešte pred obriezkou, viera sa neviaže na obriezku. Tak je Abrahám otcom a vzorom nielen Židom, ale všetkým veriacim. Aj kresťanom zo židovstva, aj kresťanom z pohanstva. Všetkým je odpustený hriech nie kvôli ich zásluhám, ale z Božej milosti.

„Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť“ (v. 3).

Zamyslíme sa nad otázkou apoštola Pavla: „Čo dosiahol Abrahám?“ (v. 1). Viera spolupôsobila s jeho skutkami, uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť a bol nazvaný Božím priateľom (porov. Jak 2, 22n).

Keď Abrahám uveril a to sa mu rátalo za spravodlivosť, bol to Boh, kto mu to započítal. Abrahámova viera sa mu páčila, priznal sa k nej a Abraháma nazval svojim priateľom. 

To isté Boh ponúka aj mne. Ak som uveril tomu, čo mi Boh predkladá, aby som veril (napr. v Božom slove zo včera), Boh mi to započítal za spravodlivosť. A zaráta mi každý úkon viery v neho, ktorý urobím. Aj to, keď moja viera bude pôsobiť spolu s mojimi skutkami. Moja viera je čosi veľké v očiach Boha. Bohu sa „ráta“ moja viera.