|
|
Rim 4, 13 – 25
Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery – on je otcom nás všetkých, ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ – pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté – veď mal skoro sto rokov – a že je odumreté aj Sárino lono. A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.
|
|
|
|
Pavol dokazoval ospravodlivenie z viery. Teraz poukazuje na to, aká má byť táto spasiteľná viera. Načrtáva jej znaky na príklade Abraháma. On veril i v beznádejných situáciách, lebo sa spoliehal na Božie slovo (prisľúbenie). Opieral sa o autoritu samého Boha; Boha, ktorý je taký mocný, že prináša život aj tam, kde je prázdnota a smrť, a má moc splniť to, čo sľúbil. Uveril neuveriteľnému Božiemu slovu a nezapochyboval. Prijal riziko, v dôvere všetko vydal do „Božej réžie“ a tým vzdal Bohu slávu.
„… pevne presvedčený, že [Boh] má moc aj splniť, čo prisľúbil“ (v. 21).
|
|
|
|
Pokúsme sa aspoň trocha vžiť do Abrahámovej situácie. Boh mu sľúbil: „Tvojim dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona. Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš. Také bude tvoje potomstvo!“ (Gn 15, 4n). A Abrahám čakal. Mal už skoro sto rokov a Sára deväťdesiat. „Videl svoje odumreté telo i odumreté materské lono Sáry“(v. 19). A predsa nezapochyboval. Bol totiž presvedčený, že prísľub mu dal Boh a on má moc ho aj splniť. Takisto aj Sára: „Verila, že verný je ten, ktorý dal prisľúbenie“ (Hebr 11, 11). Toto sú črty rýdzej viery. K takejto viere nás Boh pozýva. K viere úplne zameranej na Boha a všetko očakávajúcej od neho, v ktorej nieto miesta na spoliehanie sa na seba, na svoje zásluhy či výkon. Iba na Božiu dobrotu, na jeho vernosť a jeho „výkon“; pre zásluhy Ježiša Krista. Takáto viera je plodná, plná života; viera, ktorá je schopná urobiť živou Božiu moc. Keď nám bude ťažko veriť, že sa veci môžu pohnúť, že Boh naozaj zasiahne, spomeňme si na Abraháma a celkom sa zamerajme na Boha.
|
|
|
Verný Bože, ty si mojou silou! Si dobrý a mocný. Vyznávam, že máš moc splniť, čo si sľúbil. Posilni moju vieru, nech je plodná a plná života. Všetku svoju dôveru vkladám do tvojej dobroty, moci a vernosti. Spolieham sa na zásluhy, ktoré nám vydobyl Kristus na kríži a ktoré si môžem privlastniť vďaka jeho zmŕtvychvstaniu.
|
|
|
Ježiš, ktorý má moc splniť, čo sľúbil
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
