|
|
Rim 12, 1 – 8
Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.
|
|
|
|
Týmito veršami sa začína druhá časť listu, ktorá má veľmi praktický ráz, obsahuje konkrétne pokyny pre každodenný život. Je však veľmi úzko spojená s „teológiou“ listu, lebo vykúpenie človeka skrze Ježiša sa má prejaviť jeho konkrétnymi skutkami. Apoštol vyzýva predovšetkým na to, aby kresťan prinášal sám seba ako živú obetu, ako službu Bohu. Potom hovorí o charizmách ako o prostriedku na službu blížnym.
„A nepripodobňujte sa tomuto svetu“ (v. 2).
|
|
|
|
Najvyšším prejavom Božieho milosrdenstva bolo, že Boh poslal svojho Syna, aby nás vykúpil. Preto Pavol začína: pre Božie milosrdenstvo vás prosím. Pretože sa Ježiš obetoval za nás ako dar, darujme sa aj my jemu (v. 1). To vyžaduje: neprispôsobovať sa svetu. Aby to nebol iba vonkajší prejav, ale ozajstná vnútorná odovzdanosť, je nutné premeniť sa obnovou zmýšľania. (Obnoviť svoje zmýšľanie znamená zmýšľať podľa Ducha Svätého, nie podľa ducha sveta. Pod „svetom“ sa rozumie to, čo sa odcudzilo Bohu a smeruje proti nemu.) „Neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?!“(Jak 4, 4). „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska“(1 Jn 2, 15). Kresťan, ktorého Pánom je Ježiš, nemôže žiť podľa „diktátu sveta“. Ak takto žije, nepozná Božiu vôľu, nevie, čo je správne, čo je milé Bohu. Tak potom aký je to kresťan?! Často sa sťažujeme: neviem si poradiť, neviem, ako ďalej, čo mám robiť… Ak sa budeš držať sveta, jeho hodnôt a jeho rád, ani to nikdy vedieť nebudeš. Nebojme sa byť iní, Boží. Nebojme sa žiť vo svete so srdcom „oddeleným od sveta“. Je to náročné, ale Božie. Tak budeme poznať, čo je jeho vôľa a čo mu je milé. Budeme „svetlom sveta“. Veď temnoty má svet už dosť (porov. 1 Jn 5, 18n).
|
|
|
Pane, Bože svetov, je veľmi ťažké priznať si, že sa mi svet páči. Bojím sa byť iný. Ukáž mi, čoho sa mám pustiť, čo zo sveta milujem. Daj mi to poznať a tiež mi daj na to veľa, veľa síl, aby som chcel byť darom pre teba, nie pre „ducha sveta“. Daj, aby som si nechal od teba poradiť.
|
|
|
Ježiš, mocnejší ako „duch tohto sveta“
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
