Na úvod jedno spresnenie: Keď budeme teraz hovoriť o láske, tak nebudeme hovoriť o citoch. Budeme hovoriť o láske ako o rozhodnutí poslúžiť. Keď pociťujeme k niekomu city lásky, to nám môže našu službu voči nemu uľahčiť. Ale keď ich nepociťujeme, to nám nemôže zabrániť, aby sme mu lásku preukázali. O láske, ktorá je nepokrytecká, budeme uvažovať vo veľmi praktickej rovine. Predstavme si človeka, ktorý nám nie je práve veľmi sympatický. (Ak taký neexistuje, tak si predstavte toho, pri ktorom ste sa nahnevali. Ak ani taký nie je, tak nadnes máte voľno.) Predstavme si teda, že tento človek ide oproti nám. Láska káže, aby sme sa netvárili, že ho nevidíme. Môžeme zareagovať trojako. Nebudem sa na neho usmievať, nie som predsa pokrytec. Je to síce bez pretvárky, ale nie je to láska. Usmejem sa, nech vidí, že… Je to síce prejav lásky, ale nie je to bez pretvárky. Láska bez pretvárky reaguje: Pane, ty vieš, čo pri tomto človeku prežívam, ale z lásky k tebe sa rozhodujem usmiať sa naňho. To nič, že sa nám to nie vždy podarí, dôležité je, aby sme sa pre lásku rozhodli. Najlepším liekom na to, aby sme sa nemuseli pretvarovať či trápiť pri podobných situáciách, je dopredu pripraviť svoje srdce modlitbou. Ak vieme, že máme problém s nejakým človekom, modlime sa, aby nám Pán rozšíril srdce, aby sme v ňom mali „dosť miesta“ aj pre neho.
|