|
|
Rim 13, 8 – 14
Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska. Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.
|
|
|
|
Úvodná výzva „nebuďte nikomu nič dlžní“ nadväzuje na predošlú „dávajte každému, čo ste dlžní“, čím potvrdzuje, že všetky požiadavky z verša 13, 7 je človek schopný splniť – okrem lásky. Lásku bude stále dlhovať. Bohu aj blížnym. Potom Pavol pripomína, aby sa prebudili zo sna, vyzliekli skutky tmy (niektoré vymenoval) a obliekli si Pána Ježiša (už ho prijali – obliekli si, ale nie v plnosti). „Spať“ znamená „nechať sa pohltiť svetom“, prepadnúť duchovnej lenivosti a ľahostajnosti.
„Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (v. 9).
|
|
|
|
Na prvý pohľad veľmi jasné a jednoduché pravidlo. Ak sa ho naozaj snažíme žiť, môžeme naraziť na dva základné problémy. Prvým je: prehnaná láska k sebe – náš egocentrizmus: ja sa musím mať lepšie, ja si zaslúžim viac, JA… Druhým je nedostatočná láska a úcta k sebe, nespokojnosť so sebou. Aj jeden, aj druhý postoj sa dá liečiť, keď si ho priznáme a poprosíme Boha o uzdravenie. Nemôžeme mať správne radi blížneho, ak nemáme správne radi seba. To vylučuje aj prílišnú zameranosť na seba a zaoberanie sa sebou, aj pohŕdanie sebou. Ťažko nám bude prijať iných takých, akí sú, ak neprijímame seba; ťažko je odpustiť iným, ak nedokážeme odpustiť sebe; ťažko je prijať zlyhania iných, keď neprijímame svoje… Tieto a podobné problémy môžu mať koreň v zraneniach, ktoré sme získali od svojho počatia až do dnešného dňa. Nedokážeme prijať seba, ak sme boli nechcené, neprijaté dieťa; máme komplex menejcennosti, ak nám rodičia vraveli: „z teba nikdy nič nebude, si nemožný“; nedokážeme sa tešiť z darov iných, ak nás stále porovnávali s niekým lepším. Ak nás porovnávali s niekým horším, máme zas vštepenú nadradenosť. Skúsme sledovať svoje negatívne postoje voči blížnym a pýtajme sa: Pane, kde korení tento môj problém?
|
|
|
Pane Ježišu, pozývam ťa teraz do všetkých mojich zranení, ktoré mi bránia mať správne rád seba aj blížnych. Začni uzdravujúci proces môjho vnútra a odhaľ korene mojej pýchy, menejcennosti, strachu, negativizmu, precitlivenosti… Som pripravený spolupracovať.
|
|
|
Ježiš – Lekár môjho srdca
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
