ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Rim 14, 1 – 13

Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko; slabý je iba zeleninu. Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho. Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi; veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými. Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. Lebo je napísané: „Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou sa zohne každé koleno a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu.“ A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie. 

Ďalšie Pavlove rady sa týkajú života spoločenstva. Spomína „slabých vo viere“, ktorí sa cítili povinní dodržiavať predpisy o určitých pokrmoch či dňoch. O ich pôvode či konkrétnych praktikách sa tu nehovorí. Dáva ich do protikladu so „silnými“, ktorí nezachovávajú takéto predpisy. Medzi týmito skupinami vnútri spoločenstva dochádzalo k napätiu. Pavol ponúka dve základné pravidlá, ako predchádzať konfliktom. Prvé je neodsudzovať a druhé – láska nad všetko ostatné.

„Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi“ (v. 4).

O posudzovaní iných sa Pavol v tomto úryvku aj inde vyjadruje jasne. Mohli by sme to zhrnúť takto: Nesúďte, lebo každý sa bude zodpovedať Bohu sám za seba. Je to úplne v zhode s Ježišovým: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Mt 7, 1n). Pavol vo svojich listoch hovorí aj o tom, prečo nesúdiť. Dnes sa pozrieme na to z tohto pohľadu: Žiaden človek nie je mojím sluhom. Každý je od krstu Božím služobníkom. Ježiš sa stáva Pánom pokrsteného. Či je verný alebo neverný, to je iná vec. Pán má s každým služobníkom zámer, pri plnení ktorého je zabezpečené šťastie služobníka. Pán mu dáva príkazy; Pán ho dopodrobna pozná – vie, čo mu chýba, aké má schopnosti, čo zvládne a čo nie, čo je v ňom choré… On vie, nakoľko hľadá Božiu vôľu, aká je jeho láska k Bohu… Priznajme si, že tieto veci a mnohé iné nevieme u iných ľudí a mnohokrát ani u seba rozlíšiť. Preto iba Boh ho môže súdiť. Aj pre mňa je veľkým šťastím, že Boh ma nesúdi podľa ľudských súdov, ale podľa svojej spravodlivosti.