|
|
Rim 15, 14 – 21
Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať. Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha, aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom. Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom, mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe, ale ako je napísané: „Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali, a pochopia ti, čo nič nepočuli.“
|
|
|
|
Pavol sa tu obracia priamo na svojich bratov v Ríme. Udáva dôvod, prečo im vlastne písal a vyjadroval sa k životu v ich cirkevnom spoločenstve. Odvoláva sa na milosť hlásať evanjelium pohanom, ktorú dostal od Boha ako dar. Cieľom tejto jeho služby je iba jediné: umožniť ľuďom, aby poznali Krista, ktorý je spásou pre všetkých.
„Ja som… presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj navzájom napomínať“ (v. 14).
|
|
|
|
Pán Ježiš hovorí: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata“ (Mt 18, 15).
Dnes sa môžeme pozrieť na napomínanie ako na povinnosť, ale aj ako na službu. Nie je to iba služba, ktorú máme „poskytovať“, ale je to služba, ktorú máme prijímať. Tak ako nemáme iba povinnosť napomínať, ale aj povinnosť nechať sa napomínať. Teda je to povinnosť a služba vzájomná. A tak či napomíname alebo prijímame napomenutie, je dobré, ak sme plní Božej dobroty a plní poznania Božieho slova, ako o tom hovorí Pavol. Keď sme napomínaní, chráni nás to, aby sme sa neurazili a napomenutie neodmietli. Veď vieme, že nikto z nás nie je bez chyby a potrebujeme usmernenie aj iný „pohľad na vec“. Keď napomíname, tak nás Božia dobrota a poznanie robia schopnými, aby sme boli voči druhým citliví a povedali im to s úctou a láskou. Aby sme mali na zreteli ich dobro a dôstojnosť. Vtedy to nebude obžaloba či kritika, ale skôr povzbudenie a rada.
|
|
|
Buď zvelebený, dobrý a múdry Bože! Ty nám dávaš všetko, čoho si plný. Prosím ťa, daruj mi zo svojej dobroty a poznania, aby som dokázal prijať každé napomenutie a tiež aby som iných napomínal s láskou. Daj mi aj milosť rozlíšiť, kedy je lepšie napomenúť a kedy radšej mlčať a nechať vec tak. Prosím ťa, zbav ma strachu napomínať vtedy, keď je to moja výslovná povinnosť a ty to odo mňa očakávaš.
|
|
|
Ježiš plný dobroty a poznania
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
