ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Rim 15, 22 – 33

A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť k vám. Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám. Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším. Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska. A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania. Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha, aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým. Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami. Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen. 

Pavol dôverne píše Rimanom o svojej túžbe navštíviť ich na svojej plánovanej ceste do Španielska. Túto svoju túžbu jasne podriaďuje Božej vôli. Cíti, že bude potrebovať duchovnú podporu, preto prosí o modlitbu ako najcennejšiu oporu v zápase, ktorý ho čaká. V Jeruzaleme má odovzdať zbierku od iných cirkevných spoločenstiev a obáva sa tamojších neveriacich a tiež toho, či všetci kresťania prijmú jeho službu.

„Prosím vás, bratia… zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha“ (v. 30).

Pavol veľmi jasne a bez okolkov prosí bratov v Ríme, aby sa za neho modlili. Nepopiera, že jeho služba je zápasom – bojom, ani to, že víťazstvo očakáva od Boha. A ešte jednu vec nám tento verš prezrádza: zbraňou, ktorou Pavol bojuje a káže bojovať, je modlitba. Modlitba je zbraň, s ktorou sa vyhráva najviac bitiek. Keď sa modlíme za niekoho, bojujeme proti zlu, ktoré ho ohrozuje zvonku;  alebo proti zlu, ktoré je v ňom samom, napr. hnev, nekajúcnosť či závislosť. A dobre robíme, lebo apoštol Jakub nás povzbudzuje: „Veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 16). V takomto zápase o iných je zaujímavé to, že aj keď si to neuvedomujeme, Boh premáha aj zlo v nás samých i to, ktoré nás ohrozuje. Keď sa modlíme za iných, dostávame potrebné milosti aj pre seba. A úžasné je aj to, že aj keď sa pri modlitbe vôbec necítime ako na bojisku, lebo je to radostná chvála či vďaka, alebo tichá adorácia, či iná forma modlitby, Boh nás cez ňu uzdravuje, oslobodzuje, posilňuje… jednoducho víťazí. Lebo „modlitba, či to vieme, alebo nie, je stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Najdôležitejšie je, aby srdce bolo v prítomnosti toho, ku komu v modlitbe hovoríme“ (KKC 2560, 2700).