|
|
Rim 16, 1-16
Odporúčam vám našu sestru Fébu, služobníčku cirkvi v Kenchrách. Prijmite ju v Pánovi, ako sa patrí na svätých, a pomáhajte jej vo všetkom, čo bude od vás potrebovať, veď aj ona pomáhala mnohým, aj mne samému. Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi. Oni nastavili vlastné šije za môj život. Im som nielen ja zaviazaný vďakou, ale aj všetky cirkvi z pohanov. Pozdravte aj cirkev v ich dome. Pozdravte môjho milovaného Epaineta, prvotinu Ázie v Kristovi. Pozdravte Máriu, ktorá veľa pracovala pre vás. Pozdravte Andronika a Juniáša, mojich pokrvných a spoluväzňov, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou boli v Kristovi. Pozdravujte Ampliáta, môjho milovaného v Pánovi. Pozdravte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristovi, i môjho milovaného Stachysa. Pozdravte Apella, osvedčeného v Kristovi. Pozdravte tých, čo sú u Aristobula. Pozdravte Herodióna, môjho pokrvného. Pozdravte tých, čo sú u Narcisa a sú v Pánovi. Pozdravte Tryfainu a Tryfózu, ktoré pracujú v Pánovi. Pozdravte milovanú Persidu, ktorá veľa pracovala v Pánovi. Pozdravte Rúfa, vyvoleného v Pánovi, i jeho aj moju matku. Pozdravte Asynkrita, Flegonta, Hermesa, Patrobasa a Hermasa a bratov, čo sú s nimi. Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a všetkých svätých, čo sú s nimi. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky Kristove cirkvi.
|
|
|
|
Táto posledná časť listu sa skladá z dlhého zoznamu pozdravov a odporúčaní. Odhaľuje nám trocha zo života prvotnej Cirkvi, predovšetkým veľký dôraz na rodinné spoločenstvá a ich úlohu pri misijnom kázaní. (Kresťania sa na slávenie liturgie často schádzali v rodinných domoch.) Medzi pozdravovanými je veľa žien a niekoľko manželských párov, ktoré významne prispievali k ohlasovaniu evanjelia i k samotnej organizácii cirkevného spoločenstva.
„Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, Olympasa, Tryfainu a Tryfózu, Andronika a Juniáša, Stachysa, Apella, Herodióna, Persidu…“
|
|
|
|
„Pán ma povolal od lona, od života matky spomínal mi meno, v tieni svojej ruky ma skryl“ (Iz 49, 1n). Boh je úžasný a jedinečný v tom, že každého z nás pozná po mene. Nemá problém spomenúť si ani na jedno z nich. Pozná a miluje nás každého individuálne, nielen všetkých spoločne. Vie o každej našej službe – malej, či veľkej, o našich radostiach i starostiach. Žalmista hovorí: „Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk“ (Ž 10, 14).
V „dnešných“ veršoch, ktoré sú plné mien, môžeme vnímať kúsok tohto božského života v Pavlovi, kus Kristovho srdca. Pozdravuje osobne spolupracovníkov, ľudí, ktorí sa namáhali pre evanjelium… všetkých milovaných. Pozná ich po mene. Z týchto riadkov cítiť Pavlovu starostlivosť a nehu ku všetkým; pozornú lásku, ktorá ľudí nevidí len ako dav, ale ako originály hodné úcty. Uverme dnes, že srdce každého z nás je schopné takejto lásky a Boh ju chce každému darovať.
|
|
|
Láskavý Bože, ďakujem ti, že ma voláš po mene a že ti neunikne nič z toho, čo prežívam, čo robím, čo ma zaujíma. Na príhovor svätého Pavla ťa prosím o lásku ku každému človeku. Lásku, ktorá sa zaujíma, je všímavá, plná úcty a vďačnosti, ktorá pred sebou nevidí iba zástup, ale veľa vzácnych originálov. Daj mi úctu ku všetkému, čo iní robia, čomu sa venujú.
|
|
|
Ježiš – pozorný ku každému
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
