ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Kor 1, 1 – 9

Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a brat Sostenes Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým aj všetkým, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu, za vás pre Božiu milosť, ktorú ste dostali v Kristovi Ježišovi. Veď v ňom ste boli obohatení vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní, tak ako sa medzi vami upevnilo svedectvo o Kristovi, takže vám nechýba nijaký dar milosti, kým očakávate, že sa zjaví náš Pán Ježiš Kristus. On vás bude posilňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.

Mesto Korint bolo za čias svätého Pavla dôležitým politickým, kultúrnym a obchodným strediskom Rímskej ríše. Bohatstvo a blahobyt mali za následok úpadok mravov a neviazaný život jeho obyvateľov. 
Pavol začína tento list pozdravom, modlitbou  a vzdávaním vďaky. Uvádza rôzne dary, ktoré dostala komunita v Korinte, najmä čo sa týka slova a poznania. Ubezpečuje ich, že vďaka Božej vernosti im nechýba nijaký dar milosti na to, aby vytrvali v spoločenstve s ním až dokonca.

„… všetkým, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista“ (v. 2).

Na meno Ježiš sa zohne každé koleno (porov. Flp 2, 10n), lebo je to meno sväté. Ježiš v hebrejčine znamená Boh spasí. Kristus (gréc. christos, hebr. mašiach) znamená pomazaný. Pánov Duch ho pomazal za Kňaza, Proroka a Kráľa. V ňom je naša spása. „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). Tak meno Ježiš Kristus ukrýva v sebe jeho božstvo, jeho poslanie od Otca i všetko to, čo pre nás Ježiš urobil. Preto máme mať lásku i úctu k tomuto menu a máme ho vzývať, čo znamená vkladať ho do svojich slov len na to, aby sme ho velebili, chválili a oslavovali (KKC 2143). Aj na jeho meno sa vzťahuje druhé prikázanie z Desatora: „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!“ (Ex 20, 7). A tak každé zbytočné či nevhodné používanie tohto mena je hriech. Aj keď nie je povedané „v zlom“. (To isté platí aj o vyslovovaní Božieho mena či mena Panny Márie i svätých. Často si ani neuvedomujeme, že náš slovník je samé „ježišmária“, „preboha“, „bože“. Alebo keď sa započúvajme do bežných rozhovorov…). Dajme si dnes predsavzatie, že tieto mená budeme vyslovovať iba pri modlitbe. Keď my či niekto v našej prítomnosti povie nadarmo Ježiš a pod., dodajme napríklad: „Zmiluj sa nad nami!“ Odstráňme tento hriešny zlozvyk, aby aspoň nami nebolo Božie meno znevažované.