ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Kor 7, 1 – 11

O tom, čo ste písali: Dobre je, keď sa muž nedotýka ženy. Ale vzhľadom na nebezpečenstvo smilstva nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža. Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť. No toto hovorím ako dovolenie, nie ako príkaz. Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak; druhý inak. Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť. Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža – a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom a muž nech neprepúšťa manželku.

Pri tejto kapitole treba zobrať do úvahy, že Pavol nechce podať systematické učenie o manželstve, ale reaguje na konkrétne otázky konkrétnej komunity. Niektorí v korintskej cirkvi boli veľmi prísni a neuznávali manželstvo, iní boli až priveľmi „slobodní“ a vylučovali akékoľvek pravidlá v tejto oblasti.  Apoštol potvrdzuje nerozlučiteľnosť manželstva a je presvedčený o rovnakej dôstojnosti muža a ženy. Obom pripisuje rovnaké práva a povinnosti, čo v jeho prostredí nebolo vôbec samozrejmé. Vyjadruje sa aj k pohlavnej zdržanlivosti u manželov. Zriekať sa môžu iba po vzájomnej dohode, má to byť jasne časovo ohraničené a slúžiť väčšej slobode pre modlitbu.

„Muž nech si plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi“ (v. 3; ekum. prekl.).

Keď sa pozrieme na toto pravidlo, môžeme sa pýtať: Prečo Pavol hovorí o povinnosti tam, kde by mala vládnuť láska? Možno preto, že je realista. Povinnosť nie je proti láske a láska proti povinnosti. Plnenie si povinností v sebe zahŕňa lásku a láska v sebe zahŕňa plnenie si povinností. Povinnosť udržuje, podporuje lásku a láska robí povinnosť radostnou a ľahkou. Predpokladajme, že sa mladí ľudia zoberú z lásky. Láska ich drží, aby si voči sebe plnili povinnosti, aj keď to vtedy ani ako povinnosti neberú. Ale človek je tvor veľmi krehký a vrtkavý. Láska ho môže aj „omrzieť“. A práve tu môže dôkladné plnenie si povinností či Božích príkazov pomôcť preklenúť „krízu lásky“. Božie príkazy slúžia ako palička pri chôdzi, podopierajú rozhodnutie vytrvať v láske. Ale tento stav je iba prechodný, nie trvalý.  Takéto „plnenie si povinností“ spolu s modlitbou vzájomnú lásku obnoví, očistí, posilní a urobí ju zrelou. Platí to aj o našej láske k Bohu.