ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Kor 7, 25 – 40

O pannách nemám Pánov príkaz, ale dávam radu ako taký, ktorý dosiahol milosrdenstvo u Pána, aby som bol verný. Myslím teda, že je to dobré – pre terajšie ťažkosti –, že je dobre, keď človek ostane tak, ako je. Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si bez ženy? Nehľadaj si ženu. Ale ak sa oženíš, nezhrešíš. A ak sa panna vydá, nezhreší. Ale takíto budú mať telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť. A tak, bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa. Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke, a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi. No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi. Ak si niekto myslí, že je potupou pre jeho pannu, ak prekročí vek a má sa tak stať, nech urobí, čo chce; nehreší. Nech sa vezmú. Ale kto sa pevne v srdci rozhodol a nebol donútený, ale je pánom svojej vôle a zaumienil si v srdci zachovať svoju pannu, dobre robí. Teda aj ten, kto vydáva svoju pannu dobre robí, ale kto nevydáva, robí lepšie. Žena je viazaná, dokiaľ jej muž žije. Keď jej muž zomrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. Bude však blaženejšia, ak ostane tak podľa mojej rady. A myslím si, že aj ja mám Božieho Ducha.

Ďalšou témou je Pavlova chvála panenstva a celibátu. Pavol v tom vidí obraz dokonalého spoločenstva s Bohom, ktoré nás čaká na konci života. Zrieknutie sa manželstva si Pavol veľmi cení. Jeho motívom je očakávanie blízkeho príchodu Pána a to, že tí, ktorí takto žijú, môžu vložiť všetku svoju energiu, čas a celý svoj život do služby evanjeliu. Takúto formu života si môže človek vybrať, iba ak mu je darovaná ako dar od Boha; slobodne, bez donútenia a bez akéhokoľvek pohŕdania manželstvom. Či už ľudia žijú v takom či onakom stave, je zbytočné príliš lipnúť na veciach tohto sveta.

„… nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi“ (v. 35).

„Každý má svoj vlastný dar od Boha“ (v. 7). Rozlíšenie životného stavu a poslušnosť v tejto veci je veľmi závažnou otázkou. Pre človeka, ktorý je povolaný do manželstva či do zasväteného života, bude táto forma života „šťastnejšou cestou“. Potrebujeme sväté rodiny aj sväté osoby zasvätené Bohu. Zamerajme sa dnes na tú druhú skupinu. Nevyriešime krízu povolaní, ale stojí za to, vyriešiť si svoj vlastný postoj voči tejto forme života. Veľmi často počuť medzi kresťanmi: „Bude kňazom, sestričkou – to je zabitý život… toho je škoda…“  Skúmajme svoje vnútro, aký postoj máme k týmto veciam. (Túžim po tom, aby niektoré  z mojich detí takto nasledovalo Krista? Čo by to vo mne vyvolalo, keby si Boh zavolal môjho syna, moju dcéru? Som ochotný ich podporiť? Vidím v tom vzácnosť, milosť? Pýtam sa Boha, kde ma chce mať? Som otvorený Božiemu volaniu?) Možno sa na toto povolanie pozeráme príliš z perspektívy obety a zriekania. Ale vari manželský život a nočné vstávanie k deťom nie je obeta? A čo takýto pohľad: „Aký krásny dar dostal a prijal od Pána! To je úžasné! Keď Boh dáva dar, dáva aj silu ho žiť.“