ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Kor 8, 1 – 13

O mäse obetovanom modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva, kým láska buduje. Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť. Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná. O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden. Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi či už na nebi alebo na zemi – ako je veľa bohov a veľa pánov –, my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho. Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé. Ale jedlo nás nepriblíži k Bohu: ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame: Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám? A slabý zahynie pre tvoje poznanie – brat, za ktorého zomrel Kristus! Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata.

V pohanských chrámoch sa usporadúvali spoločenské, náboženské aj rodinné slávnosti. Počas nich sa bôžikom prinášali zvieracie obety. Časť ich mäsa obetovali modlám, časť konzumovali na hostine v chráme a časť predávali na verejnom trhu. Otázkou teda bolo, či sa kresťan môže zúčastňovať na týchto oslavách a jesť obetované mäso. Skupina „silných“ obhajovala slobodu ducha; keď vieme, že je iba jediný Boh, môžeme toto mäso jesť. „Slabí“ stále pripisovali takémuto mäsu náboženský význam, takže ho nechceli jesť, lebo boli presvedčení, že je to zakázané. Pavol dáva v zásade za pravdu silným, ale upozorňuje ich na to, že nad slobodou stojí láska. Ich sloboda nesmie priviesť slabého k tomu, že urobí čosi proti svojmu svedomiu, aj keď je presvedčený, že je to hriech. Potom ich poznanie nebuduje, ale ohrozuje spásu bratov, je pre nich zdrojom skazy. Ale zastáva sa aj slabých a chce ich vyviesť z ich úzkostlivého postoja.

„A slabý zahynie pre tvoje poznanie“ (v. 11).

Keď si nahováram, že mám vyššie poznanie (aj keď naozaj viem viac), ale pozerám sa na ostatných „zhora“, veľmi sa previňujem proti láske, lebo automaticky považujem ostatných za „menej múdrych“. Ak sa predvádzam poznaním, ak chcem každému radiť a mám recept na všetky životné problémy, niečo nie je v poriadku. Moje poznanie nebuduje, nie je príťažlivé. Pokiaľ moje poznanie nie je zahalené do lásky k bratom a sestrám, za ktorých zomrel Kristus, môže priviesť do záhuby ich aj mňa. Mňa „zabije“ pýcha a ich znechutí a odradí môj príklad. Môžu stratiť vieru alebo nebudú chcieť byť kresťanmi ani patriť do Cirkvi. Tak je to všetko o láske a ohľaduplnosti k tým slabším. Či už takí naozaj sú, alebo ich iba my takých vidíme.