|
|
Sk 25, 1 – 12
Keď Festus došiel do provincie, po troch dňoch odišiel z Cézarey do Jeruzalema. Tam išli za ním veľkňazi a poprední Židia so žalobou na Pavla a prosili ho; žiadali o priazeň proti nemu, aby rozkázal priviesť ho do Jeruzalema, a oni strojili úklady, že ho cestou zabijú. Festus im odpovedal, že Pavol je vo väzení v Cézarei a že aj on čoskoro odcestuje. „Tí teda,“ hovoril, „čo majú medzi vami moc, nech idú so mnou, a ak ten muž niečo spáchal, nech ho žalujú.“ Nezdržal sa medzi nimi viac ako osem alebo desať dní a vrátil sa do Cézarey. Na druhý deň si sadol na súdnu stolicu a rozkázal priviesť Pavla. Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, čo prišli z Jeruzalema; a vzniesli mnoho a ťažkých obvinení, ale nemohli ich dokázať. Lebo Pavol sa bránil: „Ničím som sa neprehrešil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi.“ No Festus sa chcel zavďačiť Židom, preto povedal Pavlovi: „Chceš ísť do Jeruzalema a tam sa dať súdiť predo mnou z týchto vecí?“ Ale Pavol povedal: „Pred cisárovou súdnou stolicou stojím, tu ma treba súdiť. Židom som ničím neublížil; ako aj ty dobre vieš. Ak som sa previnil a urobil niečo také, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa umrieť; ale ak nie je nič na tom, čo títo na mňa žalujú, nik ma im nemôže vydať. Odvolávam sa na cisára!“ Vtedy sa Festus porozprával s radou a odpovedal: „Na cisára si sa odvolal, pôjdeš k cisárovi.“
|
|
|
|
Nový vladár Porcius Festus prišiel na oficiálnu návštevu do Jeruzalema. Židia naňho tlačili, aby bol Pavol súdený v tomto meste, lebo mu zase strojili úklady. Vladár to nedovolil a kázal Židom, aby prišli do Cézarey. Tam sa Pavol na procese, ktorý obnovil Festus, stretol so svojimi protivníkmi.
„Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, čo prišli z Jeruzalema, a vzniesli mnoho ťažkých obvinení“ (v. 7).
Pavol sa bránil, aby nebol presunutý do Jeruzalema. Ako rímsky občan využil možnosť odvolať sa na tribunál do Ríma.
|
|
|
|
Pavol bol ešte stále väzňom. Aj keď on bol často vo väzení, väzenie nikdy nebolo v ňom. Toto je úžasné vidieť aj v tejto udalosti.
Židia, plní zloby, ho obstúpili, lebo mali moc zvonku, z úradu. Táto moc im bola daná zo zákona. Ale Pavol tam stál uprostred nich mocný zvnútra. Oni mali moc, ktorá im mohla byť odňatá spolu s ich úradom, ale Pavol mal moc, ktorá sa od neho nedala oddeliť. Bola súčasťou jeho osoby. Ježiš bol tou mocou v ňom. Pavol sa mohol modliť so žalmistom: „Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov“ (Ž 22, 17). Ale aj: „Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila“ (Ž 31, 5). Jedno aj druhé bolo u neho realitou.
Tak sa chcem teraz pravdivo pozrieť do svojho vnútra. Po akej moci viac túžim, na akú sa viac spolieham? Je to moc peňazí, kariéry, moc známostí, úspechu…? Necítil by som sa bez toho, čo mám, slabý a plný obáv? Záleží mi vôbec na tom, aby Boh vo mne rástol a mocnel? Čo preto robím? Dokážem a chcem sa na neho spoliehať viac ako na svoje sily, plány, špekulácie…? Chcem viac byť ako mať?
|
|
|
Pane Ježišu, keď si odmyslím všetky vzťahy, istoty a známosti, cítim sa sám a slabý. Nie si ešte mojím pevným bodom, ktorý by mi stačil. Ale chcem, aby to tak bolo. Buď mojou silou a nauč ma spoliehať sa na teba. Túžim, aby si ty vo mne rástol, a ja sa chcem umenšovať.
|
|
|
Kristus vo mne – nádej sily
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
