|
|
Sk 27, 27 – 44
Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zazdalo, že vidia nejakú krajinu. Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. O kúsok ďalej znova spustili a namerali pätnásť siah. V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a žiadali si, aby už bol deň. Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spúšťali na more čln pod zámienkou, akoby chceli aj z prednej časti lode spustiť kotvy, Pavol povedal stotníkovi a vojakom: „Ak títo nezostanú na lodi, vy sa nemôžete zachrániť.“ Vtedy vojaci preťali povrazy člna a nechali ho spadnúť. A kým nezačalo svitať, Pavol vyzýval všetkých, aby si zajedli. Vravel: „Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete. Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.“ Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jesť. Všetci sa upokojili a prijali pokrm. Všetkých nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť. Keď sa najedli, vyhadzovali do mora pšenicu, aby odľahčili loď. Keď sa rozodnilo, nevedeli, aká je to krajina, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné. Odsekli kotvy a nechali ich v mori; uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli pred ňu plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie. Dostali sa však na plytčinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadala. Vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby niektorý neušiel, ak sa mu podarí vyplávať. Ale stotník chcel zachrániť Pavla, preto prekazil ich úmysel. Dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví zoskočili a vyšli na breh, ostatní na doskách alebo na zvyškoch lode. A tak sa všetci dostali na pevninu.
|
|
|
|
Pavol sa naozaj stáva hrdinom tejto plavby. Námorníci sú v strachu, že loď narazí na skaliská, a čakajú svitanie, potom sa pokúšajú ujsť. Pavol ich vyzýva, aby sa najedli, a znova ich ubezpečuje, že sa im nič nestane. Bolo ich tam 276. Keď loď narazila, zadná časť sa rozpadla a vojaci chceli pozabíjať väzňov, aby žiaden neušiel. Stotník chcel zachrániť Pavla, preto im to prekazil. Všetci sa dostali na pevninu.
„Dostali sa však na plytčinu a narazili“ (v. 41).
|
|
|
|
Celá loď, so všetkými, čo boli na nej, na čele s kormidelníkom a majiteľom lode, mierila na plytčinu. Aj olovnica to dosvedčila, keď námorníci merali hĺbku vody (37 metrov a potom 27 metrov).
Predsa tam bol niekto, kto bol „na tej istej lodi“ a šiel na hĺbku.
Bol to Pavol. Jeho hĺbka vzťahu s Bohom zachránila všetkých, ktorí boli stroskotaní na plytčine. Keď neprijímame Boha – aj cez jeho služobníkov, cez Cirkev – utrpíme škodu, strácame a ideme na plytčinu. A mnohí, za ktorých sme zodpovední, sú tiež v ohrození.
Ježiš nás dnes volá: „Zatiahni na hlbinu“ (Lk 5, 4). Na hlbinu vzťahu s ním. Buďme ochotní nechať sa zatiahnuť na hĺbku tohto vzťahu. Je to možné, aj keď sme na „jednej lodi“ s ostatnými, ktorí to nechcú, odmietajú to, sú ľahostajní… Lebo sme síce vo svete, ale nie sme zo sveta (porov. Jn 17). Ježiš nás cez to urobí „odborníkmi na Božie veci“. Budeme prinášať záchranu tým, ktorí sa „s nami plavia“.
Dnes sa nanovo rozhodujem ísť do hlbšieho vzťahu s Ježišom napriek všetkým protivenstvám. Je to možné, lebo Ježiš sa za mňa prihovára:
|
|
|
„Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne. Za nich prosím, lebo sú vo svete. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou, tvoje slovo je pravda. Otče, chcem, aby tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, aby svet spoznal, že ich miluješ, ako miluješ mňa…“ (porov. Jn 17).
|
|
|
Ježiš, ktorý sa za mňa modlí
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
