ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Sk 28, 1 – 10

Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. Domorodci boli k nám neobyčajne ľudskí. Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo sa blížil dážď a bolo zima. Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a prikladal na oheň, hodila sa mu na ruku vretenica, ktorá unikala pred horúčavou. Keď domorodci videli zviera, ako mu visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je určite vrah; hoci sa zachránil z mora, pomsta mu nedovolila žiť.“ Ale on striasol zviera do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. Oni čakali, že opuchne alebo naraz padne a umrie. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. V tých miestach mal pozemky náčelník ostrova, menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa láskavo o nás staral ako o hostí. Publiov otec práve ležal v horúčke a trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho. A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa. Tí si nás veľmi uctili, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali.

Búrka zahnala loď k pobrežiu ostrova Malta. Tam všetci prezimovali. Rozprávanie o pobyte stroskotancov na ostrove obsahuje dve udalosti, v ktorých Pavol vystupuje ako divotvorca. Pohryzie ho had, čo mu však vôbec neuškodí, a neskôr uzdraví otca náčelníka ostrova. Aj ostatní chorí z ostrova prichádzali k Pavlovi a boli uzdravovaní. 

„Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho“ (v. 8).

Pavol bol väzeň, deportovaný pred najvyšší súd, stroskotanec, ktorý si zachránil „holý život“. Potreboval pomoc iných, aby mohol prežiť. Po tejto stránke bol celkom odkázaný na domorodcov. Keď to potreboval, dokázal pomoc prijať.

Ale zakrátko sa situácia zmenila. Pavol odhalil svoje „bohatstvo“, ktoré bolo od neho neoddeliteľné, ako sme už hovorili – Krista, ktorého nosil v sebe a ktorému slúžil. A tak chudobný má čím obdarovať, zachránený sa stáva záchrancom. Uzdravuje, ponúka im Krista a jeho moc. Ukazuje im na Záchrancu, ktorého potrebujú aj zachránení aj tí, ktorí zachraňujú. 

Všetci sa navzájom potrebujeme. Len aby sme vedeli pomoc prijímať aj ponúkať. Všetci tiež potrebujeme Záchrancu.

Aj mne sa môže stať, že v niektorej oblasti môjho života „stroskotám“. Ale ak mám Ježiša, zostáva mi bohatstvo, ktoré ma podrží „nad vodou“. On sa stáva mojím Záchrancom. Ak sa stane, že „stroskotá“ niekto z mojich blízkych či priateľov, ktorí nepoznajú Záchrancu, mám im čo ponúknuť. Nosiť Ježiša v sebe je stále výhra.