V Spojenom kráľovstve platí už takmer šesť týždňov zákaz vychádzania a ja už mám ‘ponorkovú chorobu’. Je to silná túžba vyjsť von z domu; avšak to nie je dovolené. Sme všetci spolu; Vicki a ja, Sarah (moja dcéra) a jej manžel James, a ich deti, Oliver a Toby. V jednej starej piesni sa spieva ‘Ćím viac sme spolu, tým budeme šťastnejší.’ Ale pre mňa to vždy neplatí. Niekedy, napríklad aj včera, som si uvedomil, že deň čo deň žiť v takej blízkosti s ľuďmi prináša nielen šťastie ale aj napätie. Snažil som sa zachovať si svoje šťastie. Vždy som bol optimistom od prírody, ale cítil som, ako sa do mojej hlavy tlačia myšlienky beznádeje.

Potom som si prečítal jeden verš z Písma a Božia pravda rozptýlila moju ťažobu srdca. Hovorí sa v ňom toto. ‘Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé.’ To čo ma v tomto verši zasiahlo, bolo jedno slovo, ‘lepšie’. Čo nám to Peter hovorí? Je dobré trpieť, ak sme urobili niečo zlé, ale je lepšie trpieť za dobré skutky. Prečo? Pretože utrpenie je pre nás dobré! Ja som sa sústredil na utrpenie, a nie na ovocie, ktoré vyrastá z utrpenia. Stratil som pohľad na zlato ukryté v skale.

Peter vedel, aké je to byť preťažený. Jedného dňa kráčal po vode v ústrety Ježišovi, keď sa sústredil na svoju zložitú situáciu a nie na toho, ku komu kráčal. V tom momente sa začal topiť a zvolal na Ježiša, aby ho zachránil. Keď bol Peter fyzicky na pokraji smrti, keď sa pred svojim priateľmi pokúšal o nemožné, Ježiš vystrel ruku a zachránil ho. A pozri na ovocie Petrovho života. On napísal dnešné čítanie. Je lepšie trpieť za dobré skutky, ako za zlé. 

Ako mi toto pomohlo? Myslel som si, že ja som ten, čo robí dobré skutky a trpí za ne. A ľutoval som sa. Otec ku mne prehovoril.  ‘Po prvé, ty nie si schopný urobiť vôbec nič, ty si dieťa. Ak sa deje nejaké dobro, robím to ja. A ak niekto trpí za dobré skutky, som to ja. Vždy som to ja.’ Táto myšlienka okamžite rozptýlila  moju sebaľútosť. ‘Po druhé, chcem, aby si túto situáciu využil na svoj duchovný rast.’ V tom momente som videl, že som sa sústredil na svoje okolnosti a nie na svojho Spasiteľa. A začal som sa topiť, tak ako Peter. Len čo som obrátil svoje myšlienky naspäť k Bohu, v skutočnosti pri písaní tohto zamyslenia, moja nálada sa zdvihla a cítil som sa oveľa lepšie.  

Možno dnes moje okolnosti nebudú lepšie než včera. Ak sa to stane, môžem si spomenúť, čo mi Otec povedal a využiť tieto okolnosti pre svoj duchovný rast. Možno má Otec pre mňa aj ďalšiu lekciu. Ak sú ťažké okolnosti jediným spôsobom, ako sa to dokážem naučiť, vtedy prosím Otca, aby mi pomohol vyrovnať sa s týmito okolnosťami s optimizmom. Ďakujem ti, Otec.