Náš Otec je záhradníkom našich životov. Pozná nás skrz naskrz. Pozná myšlienky, ktoré nás odsudzujú a pripomínajú nám naše zlyhania. Ale aj keď Boh vie o nás úplne všetko, je oveľa väčší a milosrdnejší než naše svedomie. V nebi je súdna sieň, v ktorej vládne milosť a on vidí popri našich zlyhaniach aj lásku, ktorú v sebe máme. Pozýva nás, aby sme milovali nielen slovom, ale aby jeho láska prúdila do nás a cez nás v slovách a skutkoch; láska v akcii.

Náročné okolnosti sú príležitosťou na reflexiu a stretnutie s Ježišom, Otcom a Duchom Svätým. Otec chce pre nás to najlepšie; chce, aby sme mali život v plnosti; chce, aby sme žili ako milované dieťa; chce, aby sme ostávali v Kristovi a chce, aby sme ho našli v našich náročných okolnostiach. Tak ako ostávame v Kristovi?

Nedávno som počula svedectvo ženy, ktorej manžel zomrel päť týždňov predtým. Počas celých tých piatich týždňov vnímala Ježišovu prítomnosť. Cítila, že ju niesol a prežívala pokoj. Bývala so svojim synom. Pred niekoľkými dňami syn odišiel z domu ale nevrátil sa v dohodnutom čase. V hlave jej krúžili myšlienky, čo zlé sa mu mohlo stať a zvieral ju strach. Vrátil sa o niekoľko hodín neskôr. Keď čítala Lukášovo evanjelium 24,13-32, o ceste do Emauz, spojila sa s emocionálnou úzkosťou Kleopasa a jeho priateľa. Povedali Ježišovi ‘zostaň s nami‘. To je to isté slovo ako ostávať. Keď o tom uvažovala, uvedomila si, že v čase svojej emocionálnej úzkosti neostávala v Kristovi. Vieme, že ostávame, keď žijeme v pokoji, kráčame s láskou a prežívame akékoľvek iné ovocie Ducha.  

Ak prežívaš úzkosť, potom ťa pozývam prečítať si Lukáša 24, kráčať po emauzskej ceste, stretnúť Ježiša a zostať, ostávať s ním.