Biblické zamyslenia: Vicki a Robert de Hoxar – nedeľa 2.8.2020









*|MC:SUBJECT|*







Otcovo srdce pre Slovensko

Pozri v internetovom prehliadači



Nedeľa 2.8.2020

Liturgické čítania na dnešný deň

 

Pavol sa opýtal otázku. Čo nás odlúči od Kristovej lásky?

Súženie je silná duševná alebo fyzická bolesť, ale môžeme ju prekonať. Úzkosť je extrémna tieseň, smútok alebo bolesť, ale môžeme ju zdolať. Prenasledovanie zahŕňa nepriateľstvo a zlé zaobchádzanie, ale nemusí nás premôcť. Hladomor prináša hladovanie, ale dokážeme to vydržať. Verejná nahota prináša hanbu, ale môžeme jej odolávať. Nebezpečenstvo je extrémna hrozba, ale môžeme sa cítiť bezpečne. Meč je násilná smrť, ale my máme večný život. Ako môžeme zvládnuť všetky tieto veci? Tak, že odovzdáme všetky situácie v modlitbe Ježišovi a čakáme, až nás Boh povedie. Vo všetkých týchto veciach nás Ježiš vždy hlboko miluje. Nie vždy zabráni zlým okolnostiam, ale vždy je s nami a zmení spôsob, akým tieto okolnosti prežívame. Ježišova láska spôsobuje, že nemajú nad nami moc, lebo on presmeruje naše zameranie preč od daných okolností. Môžeme ich prekonať tým, že sa zameriame na jeho trvalú lásku a prítomnosť. Láska, ktorú nám teraz Boh dáva, bude trvať ďalej.

Pavol je presvedčený, že nás nič nemôže oddeliť od Božej lásky v Kristovi Ježišovi. Pretože sme v Kristovi, Božia láska je rovnako konštantná ako vzduch, ktorý dýchame a potom, čo naposledy vydýchneme, pokračuje až do vzkriesenia. Duchovné bytosti to nemôžu zastaviť, pretože láska je súčasťou toho, kým sme v Kristovi. Žiadna stvorená vec ani bytosť to nemôže zastaviť, ani nič v súčasnosti ani v budúcnosti. Avšak veci z minulosti môžu spôsobiť zablokovanie prijímania a poznania Otcovej lásky.

Máme nepriateľa, ktorý chce, aby sme uverili, že sme boli oddelení od Božej lásky. Je to lož, ale chce, aby sme tejto lži uverili, aby sme nežili v Otcovom požehnaní. Každý má bolestivé spomienky. Tieto spomienky nás môžu odtrhnúť od neustálej Božej lásky, ak im to dovolíme. Sú pokušením, aby sme sa zamerali na minulé okolnosti.

Boh nám, samozrejme, dal mocnú zbraň na zvládnutie týchto bolestivých spomienok. Je ňou odpustenie. Odpustenie je Božia láska aplikovaná na minulosť. A túto zbraň musíme mať neustále pri sebe a používať ju vždy, keď nám náš nepriateľ pripomína bolestivú spomienku. Čo hovorí Pavol o svojich bolestivých spomienkach? „…zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou…“ Zabúda na svoju minulosť. Nevysvetľuje to, ani s tým nezápasí, ale na to zabúda. Ako to môže urobiť? Súčasnosť je skutočná, budúcnosť ešte len príde, ale minulosť je preč a už sa nikdy nevráti. Zostáva len spomienka. Je to ako nájsť stopu dinosaura v skale. Dinosaury už nežijú, ale stopa zostáva. Bolo by hlúpe báť sa stretnutia s dinosaurom len preto, že sme videli jeho stopu. To robíme, keď sa zameriavame na okolnosti z minulosti. Minulosť už neexistuje a odpustenie je Ježišovým darom pre riešenie bolestivých spomienok, pretože ich lieči. Potom sa nám už spomienky nepripomínajú a neznepokojujú nás. Sme oslobodení od ich moci spôsobovať nám bolesť.

Email

Facebook

Website

Tieto zamyslenia tvoríme aj vďaka vám.

Chcem podporiť Otcovo srdce pre Slovensko

Vaši známi, ktorým chcete tieto biblické zamyslenia v slovenčine odporučiť,
sa môžu prihlásiť na odber TU.
Na odber biblických zamyslení v originálnom znení v angličtine sa dá prihlásiť TU.

Copyright © *|CURRENT_YEAR|* *|LIST:COMPANY|*
*|IFNOT:ARCHIVE_PAGE|* *|LIST:DESCRIPTION|*

Chcete zmeniť spôsob prijímania týchto emailov?
Môžete upraviť vaše nastavenia alebo sa odhlásiť z odberu