V dnešnom čítaní vidíme, že vedúci cirkvi chceli, aby ich rozhodnutia prinášali dobré ovocie. Tak vyzývali na to, čo bolo pre obe skupiny ľudí najdôležitejšie. Našli kompromisný postup, ktorý umožnil zachovať jednotu napriek rozdielnosti pohľadov. Niektoré požiadavky Zákona prinášajú dobré ovocie; to znamená, že budujú lepšie vzťahy. Tieto, a iba tieto požiadavky boli ponechané pre Ježišových  nasledovníkov, ktorí pochádzali z pohanstva. Po prvé, bývalí pohania sa majú zdržať jedenia nečistého mäsa. To bolo preto, že ľudia zo židovskej skupiny by ich považovali za nečistých a preto by sa s nimi nemohli stretávať, aby sa aj oni nestali nečistými. Inak povedané, požiadali ľudí z pohanskej skupiny, aby sa z lásky k židovskej skupine zdržiavali konzumácie nečistého mäsa. Takto sa obe skupiny mohli navzájom stretávať. Boli jedným spoločenstvom. Po druhé, bývalí pohania sa mali vyhýbať nezákonným manželstvám. Napríklad s blízkym príbuzným. Táto požiadavka bola z toho istého dôvodu. Takto židovská skupina nemala dôvod na pohoršenie a mohla byť zachovaná jednota. Ale nebola tu požiadavka, aby sa pohania dali obrezať, alebo aby obetovali zvieratá na uzmierenie za hriechy. Mojžišove zákony by mohli byť pre pohanov bremenom, takže pravidlá boli obmedzené na minimum, aby ich nezaťažili povinnosťami, ktorým oni neprikladali hodnotu.

Podľa ovocia vieme, že to bolo aj Božie rozhodnutie. Duch Svätý naďalej pôsobil aj v pohanskej aj v židovskej skupine. Jednota v spoločenstve bola zachovaná, takže Pavol ako Žid mohol naďalej slúžiť v pohanskej skupine bez toho, aby to urážalo židovskú skupinu.  Raná cirkev rýchlo rástla, lebo každý mohol vidieť ovocie a ľudia videli, ako sa kresťania navzájom majú radi. Kompromisné rozhodnutie bolo prejavom tejto lásky.

Zákony a pravidlá nám pomáhajú robiť dobré rozhodnutia. Ale Božia milosť, vyjadrená ako bezpodmienečná láska v spoločenstve, nám pomáha robiť Božie rozhodnutia.