Ježiš ukázal svojim učeníkom ako sa modliť, keď im dal modlitbu ‘Otče náš’. Teraz im znovu dáva vzor modlitby. Veľa času trávil rozhovorom so svojim Otcom, najčastejšie na odľahlom mieste, ale tu vidíme a počujeme, čo robí. Pozdvihuje svoje oči k nebu a hovorí ‘Otče’. Keď sedím vo svojej izbe, pozerám sa von z okna cez stromy smerom k nebu a vydychujem slovo ‘Otče’. Je to vzácny okamih intimity. Zastavím sa a zakúšam radosť z toho, že ho môžem volať Otcom.
‘Nadišla hodina‘. Ježiš sa pozerá na chvíle, ktoré ho čakajú. Hodina uväznenia, súdu, mučenia a kríža. Zmyslom tejto hodiny je, aby sme mohli mať večný život. Ježiš definuje večný život ako poznanie Otca a poznanie Ježiša. Nielen ako intelektuálne pochopenie alebo rozumové poznanie, ale aj ako schopnosť reagovať vo vzťahu s Otcom a Synom.
V tomto úryvku je veľa slávy. Cesta, ktorú Ježiš prešiel počas tejto hodiny, zjavuje prvý typ slávy; je to prirodzenosť a majestát Boha. Ježišov skutok priniesol slávu obidvom – Ježišovi aj Otcovi, lebo ich uctievame a klaniame sa im pre ich lásku, milosť a obetu. Nech sa nachádzaš v akejkoľvek ‘hodine’, môžeš o tom tiež hovoriť s Otcom a s Ježišom. Tak ako sa Ježiš modlil za seba, môžeme sa aj my modliť za seba. Druhým typom slávy je sláva, ktorú mal skôr, ako bol svet. To je Božia sláva – šekina, a žiara nad archou zmluvy a na vrchu premenenia. Možno oslnivý jas tej chvíle, o ktorom vydali svedectvo traja učeníci, bol opravdivým prejavom slávy, ktorú mal Ježiš skôr, ako bol svet.
Patríme Otcovi. Sme darom, ktorý dal Otec Ježišovi. Akým cenným darom sme, že Ježiš podstúpil za nás cestu na kríž. Ale potom Ježiš hovorí tieto úžasné slová: ‘on je oslávený v nás’. Jeho vznešená prítomnosť sa prejavuje v nás. Jeho žiara vyžaruje cez nás. Sme schopní zjavovať druhým Božiu slávu. Venuj chvíľu uvažovaniu o verši 10 a osvoj si jeho myšlienku: Patrím Ježišovi, patrím Otcovi a Ježiš je vo mne oslávený
