Potrebujeme si uvedomiť, že sme Božími deťmi. Raz keď Robert pracoval v záhrade, požiadal nášho vnuka, aby mu priniesol tehlu. Odpoveď znela ‘Dedko, ja to neviem urobiť, ja som iba malé dieťa.’  Ako deti sa spoliehame na nášho Otca a sme na ňom závislí. Obraciame sa k nemu s prosbou o pomoc a vedenie a uvedomujeme si svoje hranice. ‘Pozrite akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme’. Je ťažké nájsť slová na vyjadrenie daru Otcovej veľkorysej lásky; je štedrá, nesmierna, prekypujúca, široká ako oceán, jemná, nežná… Dokážeš nájsť slová alebo obrazy na opísanie Otcovej lásky? A vieš si predstaviť seba, že do nej vstupuješ a prijímaš túto lásku? Spomínam si, ako som jedného dňa stála na morskom brehu a pozorovala vlny ako jemne obmývajú breh a uvedomovala som si vytrvalú, nežnú lásku Boha. Jeho láska stále prichádza; on sa ma nevzdá.

Ježiš nám dáva iný obraz. On je dobrý pastier, ktorý sa stará o svoje ovce a opatruje ich. Je ochotný dokonca aj zomrieť, aby ich zachoval v bezpečí. Sám sa rozhodol položiť svoj život. Niektorí sa divia, ako mohol dobrý Otec poslať svojho Syna na kríž. Ale v skutočnosti si Ježiš sám vybral kríž zo svojej veľkej lásky k nám. Ježiš prináša lásku a bezpečie do našich životov, na rozdiel od najatých pracovníkov, ktorí sa nestarajú o ovce. (Veľkňazi a farizeji boli ako tí najatí pracovníci, ktorí utečú a nechajú ovce napospas vlkom). Stretol si Ježiša ako milujúceho pastiera alebo si stretol najatých pracovníkov a ublížili ti tí, ktorým nezáležalo na tom, čo sa s tebou stane? Ak si bol zranený, príď k Ježišovi a dovoľ mu, aby priniesol svoje uzdravenie do zranených oblastí tvojho života.