Dve miestnosti a dva rôzne scenáre. V prvej miestnosti sa učeníci skrývali za zamknutými dverami. Panoval tu strach a sklamanie. Potom sa tu zrazu objavil Ježiš a povedal ‘Pokoj vám’. Ten strach musel byť veľký, lebo to znovu zopakoval ‘Pokoj vám’. Povedal, že všetko bude dobré. Veci možno nefungovali tak, ako očakávali, ale nech si nerobia starosti. Čo bolo, bolo, a to, že ho opustili a odmietli, už nie je problém. Žiadna vina, žiadna hanba, nech sú pokojní. Potom poukázal na budúcnosť. Poveril ich, aby vyšli von, vdýchol do nich Ducha Svätého a pripomenul im odpustenie.
Odpustenie prináša slobodu. Ak niekomu odpustíme, jeho hriech je odpustený. My sme oslobodení od tejto situácie a spomienka na tú udalosť a bolesť odíde. Ale keď neodpustíme, hriech zostáva. Stále nás drží vo svojej moci. Spomienky stále spôsobujú bolesť, zmocňujú sa našich myšlienok, spôsobujú pocit trpkosti, emocionálne ťažkosti a dokonca aj fyzické problémy. Oveľa lepšie je odpustiť.
O päťdesiat dní neskôr boli Turíce a Jeruzalem bol plný Židov z mnohých okolitých krajín, ktorí prišli osláviť sviatky. Učeníci boli stále ukrytí v miestnosti, ale táto miestnosť už nebola zamknutá. Modlili sa a čakali na prisľúbeného Ducha Svätého. Som zvedavá, čo tak asi očakávali. Zrazu tu bol silný hukot ako vietor a plamene ohňa. Aké strašné. Potom slová, cudzie slová a zvuky, ktoré vychádzali z každého z nich. A potom, posilnení Duchom vyšli z úkrytu von medzi dav, ktorý rozumel tomu, čo hovorili. Novina o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa rýchlo rozšírila.
Duch Svätý často prichádza prekvapujúcim spôsobom, ale nemusíme sa báť. On je láska a láska vyháňa strach. Prináša dary a dáva ich každému človeku nielen pre jeho dobro ale aj pre iných. Ak by si chcel hovoriť v jazykoch, popros Ducha Svätého o tento dar. (Robert bol nedávno v Českej republike. Modlil sa tam za niekoho v jazykoch. Potom sa ten človek spýtal jedného člena tímu, či Robert vie po česky. Odpoveď bola, ‘Nie, sotva nejaké slovo.’ A ten človek povedal, ‘Ale veď on hovoril ku mne po česky.’) Existuje veľa darov, každý je potrebný a hrá svoju rolu a všetky sú rovnako cenné a dôležité. Rovnako ako sú rôzne časti tela, všetky sú potrebné a bez ktoréhokoľvek z nich človek nie je kompletný.
Niekedy je ľahké pozerať sa na druhých, vidieť ich dary a dokonca im aj závidieť. Avšak je dobré rozpoznať aj naše vlastné dary, vedieť, že sú dôležité a že svet by bol bez nás chudobnejší. Zastav sa na chvíľu a poďakuj Otcovi za dary, ktoré ti dal. Môžeš tiež niekoho povzbudiť tým, že ho ubezpečíš o jeho daroch.
Vieš zistiť, v ktorej z tých dvoch miestností sa nachádzaš? Ak nie, môžeš použiť svoju predstavivosť, pokúsiť sa umiestniť seba do jednej z tých dvoch miestností a zistiť, ako sa cítiš. Si za zamknutými dverami, alebo skrytý v hornej sieni, alebo vychádzaš von povedať svoje svedectvo? Ak si v hornej sieni, chcel by si, aby na teba zostúpil Duch Svätý spôsobom, ktorý je pre teba bezpečný?
