Ako reaguješ na kritiku, odpor a odmietanie? Mnohí ľudia to neznášajú a sú  presvedčení, že ich ťažkosti pochádzajú z nepríjemných okolností. V dôsledku toho majú vo svojom srdci nastavené pravidlá ako zabrániť opakovaniu týchto okolností. Napríklad, človek, ktorý sa popálil na horúcom sporáku, sa k nemu v budúcnosti nebude približovať. To je celkom rozumné. Keď sa niekto popálil na sporáku, tú bolesť spôsobil fyzický dotyk sporáka. Fyzická bolesť pochádza z vonkajšieho zdroja (mimo človeka), avšak emočnú bolesť pociťujeme vnútorne. Keď sú ľudia kritizovaní, niekto im oponuje alebo ich odmieta, vtedy emočná bolesť pochádza z osobných myšlienok, pocitov a úsudkov v reakcii na danú udalosť. Bolo by dobré vyhnúť sa opakovaniu danej situácie, ale v tomto svete nie je možné vyhnúť sa ťažkostiam. Sloboda a pokoj prichádzajú vtedy, keď už nie sme ovplyvnení tým, čo si o nás ľudia myslia. Inak povedané, môžeme aj v zlých situáciách pozitívne zmýšľať, dobre sa cítiť a mať nádej. V dnešnom čítaní kritika, odpor a odmietnutie druhých dokonca spôsobili, že Pavol a Barnabáš boli naplnení radosťou! Ako sa to môže stať? Ukazuje nám to Lukáš, ktorý napísal Skutky apoštolov.

Zástupy z celého mesta Antiochia sa zišli počúvať Pavla a Barnabáša. Pavol a Barnabáš by boli veľmi šťastní, ale Židia sa netešili, lebo Pavol a Barnabáš dávali duchovné poklady všetkým!  Židia boli presvedčení, že takéto duchovné dary určil Boh iba pre nich. V predošlú sobotu Pavol a Barnabáš učili v synagóge a tam nebol žiadny problém. Ale v túto sobotu učili celé mesto, Židov aj pohanov. Teda Pavol, pravý a oddaný Žid, farizej, bral ‘perly’ židovskej viery a otvorene ich dával pohanským ‘sviniam.’ To znamená nečistým, nesvätým, oproti Židom menejcenným ľuďom.

Pavol a Barnabáš boli veľmi šťastní, ale Židia boli veľmi nahnevaní. Prečo ten rozdiel? Pavol a Barnabáš ponúkali duchovné dary každému, kto mal vieru v univerzálnu povahu Otcovej dobroty, ako bola vyjadrená v Ježišovej obeti. Ale Židia si mysleli, že ich viera je tradičná a vyhradená iba pre nich. Pavol vedel, čo bude nasledovať. Veď aj on sám sa kedysi pokúšal nivočiť ľudí pre učenie, ktoré teraz učil aj on. A Boh na to reagoval milosrdenstvom a milosťou voči nemu. A osobne stretol Ježiša! Takže Pavol nebol zranený kritikou, odporom a odmietnutím jeho vyučovania. Robil to, čo od neho chcel Boh. Opozícia bola dôkazom, že je na správnej ceste. A snáď sa jeho kritici stretnú s Ježišom, a Otec bude k nim milosrdný a milostivý, a snáď sa v dôsledku toho stanú veriacimi. Pavol a Barnabáš  jednoducho išli ďalej, aby sa rozprávali s inými ľuďmi v Ikóniu. Vedeli, že ich učenie zapustilo v Antiochii korene a boli naplnení radosťou.

Keď vieme, že konáme Otcovu vôľu, môžeme očakávať odpor. Ale môžeme tiež očakávať, že Otec osloví tých, čo nás odmietajú a kritizujú, len čo budú schopní prijať vieru v Ježiša. Takéto odmietnutie je obvyklé, keď sme na správnej ceste a naši protivníci budú oslavovať Boha, keď ho stretnú. Takže ak zažívame odpor pre našu vieru (a mnohí ľudia oponujú kresťanskej viere), môžeme im jednoducho povedať, čo veríme a potom ísť ďalej hovoriť k druhým, vediac, že učenie už zapustilo korene v srdciach niektorých z našich oponentov. Táto perspektíva ma robí veľmi šťastným.