Dnešné čítanie zaznamenáva rozhovor Ježiša a jeho učeníkov. Boli s ním celé roky, ale rozumejú mu? Toto čítanie vyvoláva dve veľmi odlišné reakcie. Tí, ktorí rozmýšľajú vo fyzickej sfére, budú považovať Ježišove slová za strašidelné. Zdá sa, že prorokuje obdobie pohromy pre niektorých ľudí, ale veľký útek pre ostatných. Prirodzene kladú otázku, kde sa to stane? A Ježišova odpoveď, zdá sa, neodpovedá na túto otázku. „Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.“ Ale toto iba pridáva zmätok do ich úzkosti. Áno, vieme, že Ježiš hovorí len pravdu, takže čo z toho môžeme vyvodiť? Tá fyzická perspektíva nie je správna. Musí byť aj iná perspektíva, duchovná, v ktorej tie slová dokonale dávajú zmysel.
Tí, ktorí majú duchovnú perspektívu získajú z Ježišových slov veľkú útechu a uistenie. Prečo? Pretože Ježišovým cieľom je vždy darovať pokoj tým, ktorí ho milujú. Ale aká to môže byť perspektíva?
Včera sme sa pozerali na príchod Kráľovstva nebeského. Toto sú dni, keď Kristovo svetlo zasvieti v temnote ľudského srdca. Je to ako blesk, ktorý osvieti oblohu všade, a rozptýli tmu. Dnes to Ježiš vysvetľuje ďalej. Nie je zjavený všetkým, ani sa nezjavuje v rovnakom čase, ani rovnakým spôsobom. Vysvetlil to, keď hovoril o Noemovi a Lótovi; rozličný čas pre rôznych ľudí. Ale v oboch prípadoch tí, ktorí verili Bohu, boli zachránení, zatiaľ čo tí ostatní, ktorí nedôverovali Bohu, zomreli. Ježiš sa zjavuje svojim učeníkom, ale dokonca aj medzi nimi ho neprijali všetci. Judáš Iškariotský ho neprijíma a nakoniec si vezme život.
Takže kde sa toto udeje? Stane sa to v srdci každého človeka. Ježiš definuje tých ľudí, ktorí nemajú Syna, ako umierajúcich. Kdekoľvek je umierajúce telo, zlietnu sa supy. Čo sú tie supy, ktoré sa zlietnu okolo duchovne umierajúcich ľudí? Fatalizmus, pesimizmus, depresia, sebapoškodzovanie, sebaodmietanie, samovražda, okultizmus, zatrpknutosť, nenávisť, strach a sexuálny hriech sú isté znaky, že tá osoba nie je práve vedená v tom momente Ježišovými slovami. Keď uvidíme tieto supy zlietať sa okolo niekoho, sú znamením, že tá osoba smeruje preč zo života k duchovnej smrti. Ďalším znakom je odpadnutie, vzdanie sa života viery; obzeranie sa alebo vrátenie sa k tomu, čo človek zanechal.
My však môžeme prijať útechu, pretože Ježiš sľubuje, že nestratí ani jedného z tých, ktorých mu Otec dal. Ak spozorujeme nejaké supy, tak poprosme Ježiša o jeho pravdu. Môžeme tiež prosiť Ducha Svätého, aby nám zjavil akékoľvek korene, ktoré dovoľujú supom, aby sa zlietali, a odpusťme čokoľvek sa stalo. Supy nemajú radi odpustenie, odletia keď narazia na duchovný život. Môžeme byť veľmi povzbudení, ak je ich len málo, alebo ak nie sú žiadne supy krúžiace okolo nás! Sme nažive. A ak sme mali nejakých supov na istý čas, môžeme mať súcit s tými, ktorí ich zažívajú teraz; a môžeme sa modliť aby nám Otec povedal ako im ukázať jeho súcit s nimi. Ale nemáme sa čoho báť.
