Po prvé, v nebi je domov. Predstavujem si chatu s krásnymi záhradami a ružovým oblúkom okolo dverí na pozadí stromov a kopcov. Má veľkú rohožku s nápisom “Vitajte” pred otvorenými dverami. Som vítaný a Otec je tam a čaká na mňa. Ako vyzerá tvoj domov v nebi?

Po druhé, Ježiš nazval chrám v Jeruzaleme domom svojho Otca (Lk 2,49, Mk 11,16-17). Jeho dom je domom modlitby. Vošli ste niekedy do kostola a cítili Božiu prítomnosť? Niektoré kostoly majú silnú prítomnosť; keď tam vstúpite, zažijete pokoj a ticho. Toto je chvíľa spojiť sa s Otcom a počúvať ho. Možno by ste mohli začuť Jeho tichý hlas, ktorý šepká ‚Ty si môj syn/dcéra‘. Slová nielen pre Ježiša alebo Dávida, ale aj pre nás.

Po tretie, sme chrámom Ducha Svätého a Otec a Ježiš prichádzajú a robia si v nás svoj domov (Jn 14,23). To nás robí vyvolenými a veľmi vzácnymi. Je ťažké cítiť nízku hodnotu, keď sa tvorca vesmíru rozhodne prísť a žiť s tebou. Kto je najdôležitejšou osobou, na ktorú si len pomyslíš? Možno pápež, kráľovná alebo nejaká celebrita. Ako by si sa cítil, keby ťa tá osoba kontaktovala a požiadala, aby mohla prísť k tebe domov? Niekto oveľa väčší ako títo už požiadal a usídlil sa v tebe. Pamätajte: „Nech sa vám srdce neznepokojuje!”.

To všetko je možné, pretože Ježiš išiel a pripravil nám miesto. Išiel na kríž, prešiel smrťou a bol vzkriesený, a tak sa vysporiadal s hriechom. Všetkým nám chýba Božia sláva, minuli sme cieľ, ale jeho milosťou sme zadarmo ospravedlnení. Je to ako keby sme nikdy nezhrešili a sme oslobodení od viny, trestu a moci hriechu (Rim 3,23-24). Dvere do Otcovho domu sú pre nás dokorán otvorené. Tak prečo sa trápiť, prečo sa báť? Ako povedal Ježiš: „Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa!”. Majú na srdci to najlepšie pre nás.