Táto pasáž v Ezechielovi je mocné odsúdenie Izraelovho odmietnutia Boha. Jeruzalem predstavuje izraelský ľud, ktorý začal žiť v krajine Kanaán. V zemi okupovanej Amorejčanmi a Hetejcami, ktorých praktiky nasledovali. Izraeliti nemali žiadnu dôležitosť a nikto sa o nich nestaral. Boli ako nemanželské deti, a tradičné praktiky, ktorými sa starali o novonarodené dieťa, umytie, posolenie, a zavinutie sa pre nich nerobili. Boli dokonca opustené, ponechané na poli, kde čelili nebezpečenstvu odhalenia divou zverou. Ako len mohli prežiť?
Potom Boh prešiel okolo. Bol plný súcitu. Videl ako zápasia o život a priniesol život do ich situácie. Napriek ich odmietaniu Boha, on ich neodmietol. Hovoril im: “ži, ži”. On ich živil a oni rástli. Pri tom všetkom boli stále zraniteľní, čo bolo vidno v ich nahote. A tak Boh sa s láskou vystrel k nim a zakryl ich. On vykonal tie novorodenecké rituály umytia a zavinutia. Potom ich pomazal olejom, staral sa o nich a ochraňoval ich. Jeho zabezpečenie bolo hojné a štedré. Iba to najlepšie bolo dosť dobré pre jeho vzácne deti. Boh vytvoril zmluvu lásky, v ktorej by títo ľudia boli navždy jeho. Táto zmluva bola jednostranná. Ten ľud nemusel nič sľúbiť; toto bola len jeho milosť a milosrdenstvo v akcii, dokonca ešte predtým ako prišiel Ježiš.
Jeruzalem a izraelský ľud nedôverovali Bohu. Nasledovali svoje vlastné cesty a túžby. V Starom zákone vidíme opakujúci sa príbeh ľudu, ktorý odišiel od Boha iba preto, aby sa zase vrátil so sľubmi vernosti, keď sa mu priťažilo. Nikdy svoje sľuby nedodržali. Ale Otec áno. On ustanovil svoju lásku a jej moc spasiť, keď Ježiš zomrel na kríži, a zaplatil cenu za ich aj našu hriešnosť.
Toto je nádherný obraz toho, čo Otec pre nás robí. Akúkoľvek máme minulosť: akokoľvek sme boli odmietnutí alebo opustení, akokoľvek sa cítime špinaví a nahí, akokoľvek nás nenávideli, alebo nenávidíme seba, on prichádza. On hovorí. Prináša život a lásku, zabezpečenie a ochranu. Naše predurčenie je kráľovská rodina; sme synovia a dcéry nebeského kráľa.
Stotožňuješ sa s Jeruzalemom? Mohol by Ezechiel písať o tebe? Dovolíš Otcovi, aby ku tebe prišiel? Budeš mu dôverovať? Prijmeš jeho lásku a ochranu? Aký má pre teba odev a dary? Vyberieš si ten život, ktorý má pre teba On?
Otec stále prechádza okolo, tak ako Ježiš prechádzal popri loďke, keď ju zastihla búrka v Evanjeliu podľa Marka 6, 47-51. Ježiš povedal: “Ja som to”. To je naozaj všetko, čo potrebujeme. V akejkoľvek búrke sa ocitneš, on chce ku tebe hovoriť a priniesť ti lásku a pokoj. Snáď si dokážeš nájsť nejaký čas, aby si počúval, čo ti Otec hovorí. Jeho slová prinesú život. Alebo si predstav seba samého v príbehu z Evanjelia podľa Marka 6, a uvidíš, čo sa stane.
