Pred pár rokmi sme robili Seminár Otcovo srdce v Stropkove. Prišli sme tam o deň skôr a mali sme čas navštíviť okolie. Robert sa vždy zaujímal o históriu, takže sme navštívili Dukliansky priesmyk a Údolie smrti. Ku koncu druhej svetovej vojny sa tam odohrala bitka, ktorá trvala vyše šesť mesiacov a padlých či ranených bolo cez 180 000 ľudí. Videli sme opustené tanky a lietadlo ležiace v poli tam, kde pristálo. Pocítila som históriu tej oblasti. Bolo to veľmi silné. Rozprávali sme sa o tom, čo sa tam stalo aj s kňazom. Vnímala som, že by sme mali reagovať. Bolo to takmer akoby tá zem kričala. Tak som sa Otca pýtala ako máme reagovať a za čo sa modliť. On ma viedol do tejto pasáže v Ezechielovi: “Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: ožijete!” Tak sme prehlasovali slová života do Údolia smrti a slová odpustenia za to, čo sa tam vtedy stalo. Po modlitbe som cítila pokoj. Napodiv sme na seminári mali účastníčku, ktorá prežila tie strašné mesiace. Zažila Otcovo uzdravenie počas toho týždňa. To údolie nieslo duchovnú atmosféru toho, čo sa tam stalo. My sme hovorili život do atmosféry smrti.
Niekedy môže duchovná atmosféra smrti ovplyvniť nejakého človeka. Pred nejakým časom som si uvedomila hlboký vnútorný výkrik žiaľu. Nechápala som, čo to bolo a odkiaľ to prišlo. Verš, ktorý zrejme vysvetľoval to, čo som prežívala, bol v Evanjeliu podľa Matúša 2, 18: “Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.” Požiadala som Otca o pomoc, “vo svojom súžení som volala na Hospodina”, a on ma viedol po ceste rodinnej histórie. Verím, že niekto z mojich predkov stratil dieťa, pravdepodobne spadlo z útesu; ten žiaľ bol neutešiteľný. Keď som sa modlila za túto situáciu, prišiel pokoj a ten hlboký vnútorný výkrik žiaľu odišiel a už sa nevrátil.
Modlila som sa tiež za ľudí, ktorí mali vo svojej rodinnej histórii predčasnú smrť, alebo násilnú smrť kvôli vojne či samovražde. Žili s vedomím smrti, ale po modlitbe prijali život. Zakúsili ten dych, ktorým Duch Svätý prináša život.
“Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a proti duchom zla v nebesiach” (Efezanom 6, 12). Máme nepriateľa, ktorý chce kradnúť, zabíjať a ničiť, ale nemáme žiť s myšlienkami na smrť. Sme oslobodení tým, že odpustíme ľuďom, ktorí boli súčasťou toho, čo sa stalo. A prosíme Ducha Svätého, aby vdýchol dych života do našich tiel. Žehnám vám, aby ste prijali jeho životodarný dych.
Ak si uvedomuješ, že máš myšlienky na smrť, vyhľadaj pomoc. Porozprávaj sa s priateľom, s kňazom, s lekárom alebo s poradcom. Nikdy si nemal žiť so smrťou. Ježiš prišiel, aby sme mali život, a to život v plnosti. Ak oslobodil mňa, oslobodí aj teba.
