Dlho som veril niečomu, čo nie je pravda, až kým sa mi neotvorili oči. Myslel som si, že Boh stvoril muža a mali skvelý vzťah. Potom stvoril ženu a kvôli nej sa všetko pokazilo. Ale čo sa vlastne stalo? Boh preklial a obvinil hada, nie ženu. Čo bolo obsahom kliatby? Proti hadovi povstane nepriateľ. Jeho nepriateľom bude žena! Zrazu som si uvedomil, že Satan nie je naším nepriateľom – my sme stvorení, aby sme boli jeho nepriateľmi. Nie sme ľudia skrývajúci sa vo svojom meste, obkľúčenom armádou. My sme armáda a Satan je obkľúčený. Navyše, konečný výsledok bitky je s určitosťou známy. Jeho mesto jedného dňa padne. Veľmi sa mi páči socha Panny Márie s hadom pod chodidlami. Vyobrazuje pravdu.
Ako je možné, že som tomu tak dlho nerozumel? Je to preto, že ja sám som bol podvedený. Populárna kultúra, filmy, okultizmus a iné vplyvy slúžia na podporu klamstva – a ja som mu uveril. Mnohokrát som čítal príbeh pádu bez toho, aby som skutočne videl, čo je tam napísané. Prečo? Pretože predsudky a zaujatosť v našich predstavách predurčujú, čo vidíme. Vždy si všimneme to, čo korešponduje s našimi predsudkami.
Aby som to vysvetlil: Môj predsudok spočíval v presvedčení, že Boh odsúdil a odmietol ženu pre jej neposlušnosť. Po starostlivom čítaní Biblie som však videl, že Boh obvinil hada a preklial ho, obvinil Adama (tým, že povedal: „Preto, že si to urobil…“), no nepreklial ho, a ženu ani neobvinil, ani nepreklial.
Čo to znamená pre môj každodenný život? Znamená to, že sa musím zastaviť a premýšľať o každej situácii, ktorá ma zvádza k tomu, aby som niekoho obviňoval, alebo o ňom hovoril v zlom. Vnímali by Otec alebo Ježiš túto situáciu rovnako ako ja? Alebo mám nejaké predsudky? Takmer vo všetkých prípadoch mám iný pohľad ako Otec alebo Ježiš. Predovšetkým chcem preukazovať úctu ženám v mojom myslení, v mojich postojoch a v mojich slovách. Nakoniec, Otec stvoril ženu a jej semeno, aby sa stali Satanovým nepriateľom. A keď si v mysli vybavím Máriu, vidím ju s hadom pod nohami.
