Spomínam si na príbehy evanjelizátorov z televízie, ktorí stať z dnešného čítania používali na povzbudenie ľudí, aby ich finančne podporili. Vzbudzovali v ľuďoch očakávanie, že ak im dajú peniaze, Boh im to vráti viacnásobne – napr. ak dajú 10 eur, dostanú naspäť 100 eur. Toto je manipulácia, ktorá nepochádza od Boha. Spomínam si tiež na situácie v kostole, keď niekto zbieral peniaze a mojou reakciou bol pocit viny, že nedávam dosť.
Dôležité slová v dnešnom úryvku z Listu sv. Pavla Korinťanom sú tie, ktoré hovoria o dávaní zo srdca. Boh si všíma postoj nášho srdca pri dávaní: „…nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.” Nedávajte neochotne, so smútkom alebo z pocitu donútenia, ale z veľkorysého srdca.
Otec nepotrebuje naše dávanie. Ale ak chceme dať, prinesie to veľa požehnania. Otec vleje do nášho života toľko milosti! Vo všetkých našich potrebách a okolnostiach zakúsime hojnosť, nárast a prebytok.. A keď dávame, toto požehnanie prúdi k ostatným.
Dnešná stať nie je len o finančnom darovaní, hoci aj to je jeho súčasťou, ale o postoji srdca, s ktorým sa rozhodujeme. Včera mi Robert tieto verše citoval. Nevedel, že práve píšem dnešné zamyslenie. Sme v procese rozhodovania sa v jednej dôležitej veci. Moje srdce hovorí jednu vec, no iné ohľady ma ťahajú opačným smerom. Akým spôsobom zareagujem? Odpoveď je v Liste sv. Pavla Kolosanom 3, 15: „A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační!”
Spomínaš si na situáciu, keď si pociťoval nátlak alebo manipuláciu ohľadom darovania? Spomínaš si aj na situáciu, keď si daroval so štedrosťou a veľkorysosťou, vyvierajúcou z tvojho srdca? Porovnaj svoje pocity v týchto dvoch situáciách. Potrebuješ tu niekomu odpustiť?
Ak práve stojíš alebo budeš stáť pred rozhodnutím, žehnám ti, aby si hľadal to, čo ti prinesie pokoj, a aby si dával veľkoryso.
