Všetko závisí od tvojho pohľadu. „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy…“ Niekto si predstaví obrovský dav miliárd ľudí. Dav je taký veľký, že ľudia vzadu nevidia, kde je začiatok, ani čo sa tam deje. A vpredu sú ľudia jeden za druhým rozdeľovaní do dvoch skupín. Jedna skupina ide do večného zatratenia, druhá do večnej blaženosti. Šťastný zástup spieva, pretože prežíva radosť a úľavu. Nešťastný zástup kvíli a plače, pretože je odsúdený na záhubu. Takýto obraz vyvoláva v mnohých ľuďoch úzkosť. Ako si človek môže byť istý, že bude v tej správnej skupine?

Niekto iný tomu rozumie tak, že Ježiš prichádza vo svojej sláve so všetkými anjelmi, keď v neho človek verí. Máme neobmedzený prístup k pomoci svätých a anjelov v nebi. Prečo? Pretože Ježiš prichádza sedieť na svojom slávnom tróne v nás. Každý deň sa spolu s ďalšími katolíkmi na celom svete zhromažďujeme na svätej omši. To je tá chvíľa, keď sa pred ním zhromažďujú všetky národy zeme. Sme jeho ovce a on je náš pastier. Takže sa nemáme čoho báť – istotne sme v tej správnej skupine, pretože máme vo svojich srdciach jeho lásku. A ako môžeme s istotou vedieť, že vo svojich srdciach máme jeho lásku? Keď vidíme niekoho v núdzi, naše srdcia nás nabádajú k pomoci, ak je to možné. Nemôžeme pomôcť každému, ale vyberieme si niekoho, komu pomôcť môžeme a potom to s radosťou urobíme.

V priebehu rokov sa v mojom srdci niečo zmenilo. Kedysi som si myslel, že mojou povinnosťou je milovať svoju rodinu, ale nikoho iného. Teraz však vidím, že každý človek má hodnotu. Už si viac neplním len svoju povinnosť, to bolo myslenie starej zmluvy. Chcem ľudí milovať najviac, ako viem.

Ktorý z týchto pohľadov je správny? Možno obidva. Ak je to tak, stále môžeme mať istotu, že sme spasení. Vždy máme vieru, nádej a lásku. Vždy máme milujúceho Otca, priateľa v Ježišovi a Ducha Svätého, ktorý nás vedie. A tieto veci máme tu a teraz. Večný život sa už začal. Bohu vďaka.