|
Pondelok 2.5.2022
Liturgické čítania na dnešný deň
Dnešné čítanie ukazuje, čo sa stane, keď sa Božie dieťa rozpráva so Sirotami. Štefan je Božím dieťaťom, členovia synagógy Libertíncov sú Sirotami. Zamyslime sa na chvíľu nad touto zvláštnou synagógou. Ľudia, ktorí boli kedysi otrokmi, no dostali sa na slobodu, chodili do osobitnej synagógy. Prečo? Sv. Písmo nám o tom bližšie nehovorí. Možno neboli v klasickej synagóge vítaní kvôli svojej minulosti. Pamätám si, ako som pred mnohými rokmi viedol kurz Otcovho srdca v cudzej krajine. Jedna pani bola tak zasiahnutá Otcovou láskou, že dokázala ľuďom slobodne rozprávať o svojej minulosti. Vážená žena, ktorá chodila každú nedeľu do kostola, bola v kedysi narkomanka, ktorá si svoju závislosť financovala prácou prostitútky v susednom meste. Vyhlásila, že Ježiš ju oslobodil od jej falošnej útechy (drog), takže už nemusí pracovať ako prostitútka. Povedala, že ak ju vylúčia z farského spoločenstva, prijme to. Duch Svätý v jej vnútri by jej však nedal pokoja, kým by nevyznala svoj hriech a nečinila pokánie. Nakoniec bola prijatá bez predsudkov. Predpokladám však, že farizeji v Ježišových dňoch boli k bývalým otrokom menej ústretoví. A tak títo ľudia navštevovali samostatnú synagógu.
Jedna vec, ktorú o Sirotách viem, je, že sa cítia byť menejcenné. A jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť lepší pocit, je s niekým sa pohádať a spor vyhrať. Bývalí otroci z rôznych krajín sa teda hádali so Štefanom. Ale Štefan, ktorého nepoznali, hovoril slová inšpirované Duchom Svätým. Bývalí otroci boli nahnevaní, pretože hádku prehrali a to v ich srdciach vzbudilo pocit nespravodlivosti. A tak urobili to, čo robia Siroty. Keďže nemohli vyhrať spravodlivo, pokúsili sa vyhrať prostredníctvom klamstva a podvodu. Obvinili Štefana z rúhania, za ktoré sa udeľoval trest smrti. No keď Štefan predstúpil pred Sanhedrin, videli, že má tvár ako anjel.
Všetci vieme, že Štefana krivo obvinili a odsúdili na smrť ukameňovaním. Zomrel pri modlitbe, aby Otec odpustil jeho nepriateľom. Ako to dokázal? Odpoveď nachádzame v prvom verši dnešného čítania. Štefan bol plný milosti (odpustiť) a sily (hovoriť pravdu, aj keď ju ľudia nechcú počuť).
Sme Božími deťmi vo svete plnom Sirôt. Potrebujeme žiť vo svetle tak, ako Štefan a presne tak, ako tá pani narkomanka a prostitútka. Keď tak urobíme, nie je zaručené, že nás ľudia budú vítať. Otec v nebesiach nás však víta. A keď budeme hovoriť to, čo hovorí Duch Svätý, ľudia budú možno vidieť, že aj my máme tváre ako anjeli. Vlastne, môžeme to robiť ešte lepšie. Môžeme mať tváre Božích detí, ktoré ostávajú pokojné aj uprostred zlých okolností. Božie deti majú teflónový kabát. Siroty do nás síce hádžu rôzne veci, no zbytočne. Tí, ktorí kameňovali Štefana, alebo to schvaľovali a prizerali sa (Šavol), dostávali lekciu. Šavol, ktorý sa stal Pavlom, nikdy nezabudol, čo Štefan urobil. A Štefan nebol zabitý, nie! Odišiel do neba, aby bol s Ježišom.
|
|
|
