Ježiš si povolal Šimona, keď bol rybárom. Jeho vtedajšia práca naznačovala jeho budúce povolanie. Z rybára sa stal rybár ľudí, evanjelista, ktorý privádzal ľudí k Bohu. Naše vášne a túžby sú často odrazom osudu, ktorý pre nás má Otec. Robert túžil byť učiteľom a teraz ho veľmi baví vyučovať na kurzoch. Zo mňa sa stala lekárka a teraz sa teším z uzdravení, ktorých som svedkom počas kurzov.

Keď uvažuješ o svojej práci, o svojich vášňach a radostiach, môžeš pocítiť Božie volanie určitým smerom. Boh ti otvorí dvere, keď nastane ten správny čas, aby si vstúpil do svojho povolania. Pre Petra to boli tri roky strávené s Ježišom, ktoré vyvrcholili zjavením, že Ježiš je Mesiáš. Keď sa Šavol stal Pavlom, strávil trinásť rokov na púšti s Bohom a až potom zaniesol dobrú zvesť pohanom. Robert a ja sme čakali pätnásť, alebo aj viac ťažkých rokov, kým sme prijali dar nášho osudu.

Peter bol povolaný stať sa pastierom oviec a povzbudzuje aj ostatných, aby konali rovnako. Pastiera vidíme v akcii v 23. žalme. Niekedy sme jednou z oviec, ktoré dostávajú všetko, čo potrebujú, od najvyššieho pastiera, Ježiša. Inokedy sme tiež pastiermi. Z tejto pozície sa s ochotným srdcom staráme o tých, ktorí sú v našej starostlivosti – nie preto, že by sme mali, ale preto, že milujeme. V okamihu, keď sa dostaneme do jarma toho, čo musíme alebo čo by sme mali, potrebujeme spraviť krok späť a znovu sa stať ovcou, aby nás Ježiš obnovil. Pastier prináša odpočinok, občerstvenie, pokoj, starostlivosť, slobodu od strachu, dobrotu a milosrdenstvo. Keď mi všetko alebo niečo z toho chýba, musím sa znova stať ovcou a prijímať to od Ježiša a Otca. Vidíš sa ako pastier alebo ako ovca? Dokážeš rozlíšiť, kedy máš prijať rolu pastiera a kedy rolu ovce?