V Petrovom liste lev predstavuje diabla, ktorý obchádza a hľadá, koho by mohol zničiť. Levy útočia na slabých a mladých jedincov, pričom sa pokúšajú oddeliť svoju korisť od stáda. Rovnakým spôsobom diabol hľadá tých, ktorí sú izolovaní, osamelí, skleslí, zúfalí alebo deprimovaní, a spôsobuje mnoho utrpenia, hoci nie je jeho jedinou príčinou. Ako sa mu môžeme vzoprieť? Tak, že všetky svoje starosti zveríme Ježišovi, lebo on sa o nás stará. Môžeme mu v modlitbe pravdivo hovoriť o tom, čo prežívame vo svojom vnútri. Rozumie nám, pretože to všetko vyniesol na kríž. Hoci možno znášame utrpenie, sme povolaní stáť pevne vo viere a hlásať Božiu pravdu. On nás po našom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Môže sa nám zdať, že naše utrpenie sa nikdy neskončí. V porovnaní s našou večnou slávou je však len dočasné. Medzitým stojíme vo viere a hlásame Božiu pravdu. Peter prežil „útok leva“: trikrát Ježiša zaprel, ale Pán ho zdokonalil a duchovne posilnil. Tak dokázal povzbudzovať a posilňovať vieru iných. Akú pravdu potrebuješ prehlásiť, aby si posilnil svoju vieru?

Otec na nás chce vyliať svoju priazeň a požehnanie. Prijímame ich tak, že kráčame v pokore a odmietame pýchu a aroganciu. Ježiš prišiel so srdcom služobníka. Krásne sa to prejavilo pri poslednej večeri, keď učeníkom umyl nohy – dokonca aj Judášovi. Nehľadal moc, postavenie alebo privilégiá, ale prijal to najposlednejšie miesto. Do Jeruzalema išiel dokonca na oslíkovi! Pokorní ľudia sú učenliví, počúvajú a nepresadzujú svoj vlastný program. Žijú v istote svojej identity Božích detí, ich sebadôvera pochádza od Boha, nie z ich sebavedomia. Nepotrebujú sa obhajovať alebo ospravedlňovať, nenechajú sa vykoľajiť názormi iných ľudí. Nie sú ani rohožkou, po ktorej ľudia šliapu, ale ani nepotrebujú iných súdiť či naprávať. Spoliehajú sa na Otca a jeho načasovanie a dôverujú mu. Čo pre teba znamená byť pokorný? Dokážeš to uplatniť vo svojom každodennom živote?