Naše prvé dieťa zomrelo, keď malo tri mesiace. Spomínam si na ten šok a otupenosť. Nevedela som tomu uveriť. Ja som hovorila o tom, čo sa stalo, Robert mlčal. Každý sme stratu spracovávali iným spôsobom. Popri akomkoľvek pocite viny je potrebné precítiť aj bolesť zo straty. Pocit viny môže nastúpiť kvôli niečomu, čo sa stalo, alebo kvôli niečomu, čo sa malo stať, no nestalo sa. Trvalo niekoľko rokov, kým sme prešli touto fázou smútku, ale bolesť sa časom zmiernila a ustúpila. Je dôležité precítiť bolesť a neskrývať ju, nevyhýbať sa jej, prípadne pred ňou neunikať prostredníctvom alkoholu alebo drog (hoci lieky na lekársky predpis môžu byť v tomto procese nápomocné). Niektorí ľudia sa hnevajú, iní vyjednávajú s Bohom v snahe docieliť zmenu: „Bože, urobím čokoľvek, ak mi pomôžeš…“ Prichádzajú chvíle depresie, prehodnocovania, osamelosti, no môžu sa vrátiť aj časy prijatia, nádeje a dokonca radosti. Proces prežívania zármutku nemá pevný vzorec, všetko to môže pôsobiť ako jeden veľký chaos.

Keď nás premôžu vody smútku, keď nás chce strhnúť príval divokých vôd, naša pomoc je v mene Pánovom. Existuje veľa žalmov, ktoré vyjadrujú emócie prítomné v stave zármutku. Dúfam, že nájdeš taký, ktorý ti pomôže.

Pred časom som zažila hlboký vnútorný výkrik. Netušila som, odkiaľ sa to vzalo. Prišiel mi na rozum verš o Ráchel, ktorá neutíšiteľne plače za svojimi deťmi. Nebola tam žiadna útecha, žiadny súcit, iba hlboká, hlboká bolesť. Bola to bolesť zo smútku a straty. Nespomenula som si na žiadnu stratu, ktorá by bola tak veľká. Vedela som, že to nesúvisí so smrťou nášho dieťaťa, ani so smrťou mojich rodičov. Zaujímalo ma, či je to niečo generačné, a tak som sa o tom rozprávala s Otcom. Ukázal mi obraz mladého páru, ktorý stál na útese a díval sa na more. Poznala som to miesto, navštívili sme ho pred niekoľkými rokmi. Bolo to nehostinné miesto pre život. Deťom a zvieratám hrozilo, že v dôsledku silného vetra spadnú z útesu. Cítila som, že práve toto sa tam stalo a určitým spôsobom som prežívala neutíšiteľný smútok tejto dvojice. Modlila som sa za nich a v ich mene som odpúšťala všetkým zúčastneným, vrátane nich samých. Prijímala som útechu a zmierenie. Prišiel pokoj a odvtedy som nikdy nezažila tú hlbokú bolesť a prenikavý plač.

Nech prežívaš akýkoľvek smútok, modlím sa, aby si našiel niekoho, kto by kráčal s tebou a prinášal ti útechu a zmierenie. Poznám jednu pani, ktorej zomrel manžel. Žila skutočne blízko pri Bohu, ako dcéra s otcom. Jeho prítomnosť bola pre ňu taká skutočná, že z nej čerpala povzbudenie a silu počas manželovho umierania, smrti a obdobia trúchlenia. Prajem ti, aby si aj ty spoznal jeho upokojujúcu prítomnosť.