Dávid vedel, že jeho syn Absolón ho chcel zabiť (spolu s Betsabe, Šalamúnom a všetkými ich stúpencami a služobníkmi). Ak by to bolo potrebné, vyhubil by celé mesto, len aby sa stal kráľom. Dávid však Absolóna neobviňoval. Namiesto toho chodil bosý so zakrytou hlavou a plakal. Myslím si, že to bolo preto, že Absolón odmietol byť synom otcovi, ktorý ho miloval.

Muž zvaný Semei, príbuzný predchádzajúceho kráľa Šaula, mal na veci iný pohľad. Svoju vieru v Dávidovu hodnotu si nechal zničiť okolnosťami. Niet pochýb o tom, že Semei svojho času Dávida oslavoval za zabitie Goliáša, filištínskeho bojovníka. Teraz sa však jeho názor zmenil. Vysmieval sa a preklínal Dávida za to, že bol vrahom. Dávid nemohol obvinenie poprieť, pretože skutočne spôsobil smrť Hetejca Uriáša, aby si mohol privlastniť jeho manželku. Následne konal pokánie za svoje činy. Dávid si nevážil Uriáša a Boh ho skrze proroka pokarhal. Už viac nespraví tú istú chybu.

Dávid v dôsledku Semeiových činov nestratil vedomie svojej vlastnej hodnoty. Dúfal len, že ho Boh požehná, aby vyvážil Semeiove kliatby. Semei hádzal kamene do Dávida a preklínal ho, no Dávid nedovolil, aby niekto Semeiovi ublížil.

A čo ty? Ako reaguješ, keď sa ľudia snažia ublížiť ti svojimi činmi a slovami? Si ako Semei? Chceš vziať spravodlivosť do vlastných rúk? Si šťastný, keď padnú? Alebo si ako Dávid?

Pamätaj na svojho Otca v nebi. Naďalej verí v tvoju hodnotu, aj keď konáš a hovoríš veci, ktoré sa mu nepáčia. Ochotne odpúšťaj ostatným tak, ako aj tebe Otec odpúšťa. Každý, kto sa ti snaží ublížiť, bol kedysi dieťaťom, ktoré nedostalo lásku, ktorú potrebovalo. A tak si tento človek zapísal do svojho srdca určité pravidlá, a keďže ty si niektoré z nich porušil, on zareagoval. Môžeš povedať: „Otče, odpusť im, pretože nevedia, čo robia.“ Potom budeš ako Ježiš. Budeš synom tvojho Otca a on ti bude Otcom.