V Knihe Deuteronómium 17,6 sa uvádza, že na to, aby niekoho mohli odsúdiť na trest smrti, sú potrební dvaja svedkovia udalosti. Jeden svedok nestačí, a to z toho dôvodu, že nikto úplne nepozná pravdu a nevidí jasne. Všetci hľadíme cez optiku našich minulých skúseností a našich očakávaní. Len Ježiš, ktorý je pravdou a svetlom sveta, je nositeľom jasného pohľadu.
Keď dvaja sudcovia obvinili Zuzanu, ich svedectvo stačilo na rozsudok smrti. Jej slovo – keďže išlo o výpoveď jednej osoby – nestačilo na to, aby vyvrátilo ich tvrdenia. Dvaja sudcovia zatúžili po Zuzane. Ignorovali alebo potláčali svoje svedomie, čím sa odvrátili od Boha. Zachovali sa voči Zuzane nespravodlivo. Zároveň vynášali falošné rozsudky, udeľovali nespravodlivé tresty, odsudzovali nevinných a oslobodzovali vinníkov. Kráčali v tme, nie vo svetle a už neboli spôsobilí byť sudcami nad ľuďmi.
Nedávno ma moje svedomie nabádalo, aby som si spravila covid-test, ale nechcela som. Potom, ako som o svojom postoji hovorila s priateľkou, uvedomila som si, že som bola sebecká. Otestovala som sa. Výsledok bol negatívny, ale pri písaní tohto zamyslenia som si uvedomila, že som nejaký čas bojovala so svojím svedomím. A keďže ignorovanie svedomia spôsobuje odlúčenie od Boha, nebola som ochotná platiť takú vysokú cenu. Rozpoznávaš chvíle, keď ťa svedomie nabádalo, aby si niečo urobil alebo neurobil? Čo sa stalo?
Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ja som svetlo sveta“. Prišiel ako svetlo, aby vyhnal tmu. Svetlo a tma nemôžu spolu existovať. Jeho svetlo odhaľuje pravdu a prináša život – dobro a Boží život. V tme smrť, ničenie, klamstvo, strach, nenávisť a hriešnosť ničia ľudské životy.
Farizeji považovali Ježišov výrok „Ja som“ za tvrdenie, že je Bohom. Reagovali slovami: „Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.“ Ježiš odpovedal, že vie, odkiaľ prišiel a kam ide. Na fyzickej úrovni pochádzal z Betlehema a z Dávidovho rodu. Pre niektorých z jeho skorších kritikov by toto bola odpoveď. Na duchovnej úrovni vyšiel z Otcovho lona a tam sa aj vracal. A tak žiadna iná osoba nemohla svedčiť v jeho prospech – keď sa Ježiš zúčastňoval na stvorení sveta, alebo keď sa spolu s Otcom rozhodli, že sa Ježiš stane človekom, nikto pri tom nebol. Ježiš bol a je pravdou, preto nepotreboval žiadneho iného svedka, aby potvrdil jeho slová. Ak by však farizeji aj trvali na druhom svedectve, mali ho k dispozícii – Ježišov Otec svedčil v prospech svojho syna. Potvrdenie toho, kým Ježiš bol, bolo prítomné v zázrakoch a slovách, ktoré hovoril. Farizeji nemali pre tieto veci žiadne pochopenie. Z toho bolo zjavné, že nepoznajú Otca ani Ježiša.
Ježišu, potrebujeme tvoje svetlo, aby nám odhalilo oblasti temnoty v našich životoch, aby sme sa ti mohli viac podobať. Prosím, prežiar nás svojím svetlom.
