Kornélius (pozri 10. kapitolu Skutkov apoštolov) prostredníctvom anjela, ktorý sa mu prihovoril, počul Boha, a tak pozval Petra na návštevu. Keď sa Peter modlil, padol do vytrženia a mal videnie. Potom počul hlas Ducha Svätého, ktorý mu radil, aby zanechal predsudky a navštívil Kornélia. Peter teda šiel a oznámil dobré správy o Ježišovi Kornéliovi a celému jeho domu. Všetci uverili a dostali dar Ducha Svätého. Peter si potom spomenul na Ježišove slová. Slová, ktoré máme aj dnes k dispozícii prostredníctvom Biblie. Počul si už niekedy Boha, ako k tebe hovorí niektorým z týchto štyroch spôsobov? (Prostredníctvom anjela, videnia, Ducha Svätého alebo Biblie?) Ak nie, skús ho požiadať, aby k tebe prehovoril.

Hoci Peter jasne počul Boha, aj tak došlo ku konfrontácii. Konfrontácia je súčasťou života. Veriaci v Judei počuli, že Peter navštívil pohanov a stoloval s nimi. V ich očiach boli pohania nečistí a bolo sa im treba vyhýbať, a tak zaútočili na Petra: „Čo si to vykonal?“ Ako si to predstavuješ?!“ Peter im vysvetlil, čo sa stalo a oni ho počúvali. Výsledkom bola premena srdca – zanechali predsudky a námietky, zmenili svoj názor a oslavovali Boha.

Ako reaguješ, keď ťa niekto napadne pre niečo, čo si urobil? Počuješ obvinenie a odsúdenie, aj keď to dotyčný možno tak nemyslel? Kedysi som reagovala takto, ale teraz som od toho väčšinou slobodná. Tí, čo nemajú radi konflikty, ustúpia, aby si nekomplikovali život, alebo sa stiahnu do ticha nevediac, čo povedať. Iní reagujú hnevom. Konflikt je však možné riešiť konštruktívnym spôsobom. Najprv sa zrejme budeš musieť zastaviť. Zhlboka sa nadýchni a napočítaj do desať. Alebo možno budeš potrebovať chvíľu na upokojenie sa a utriedenie myšlienok. Po druhé, cieľom je vzájomné porozumenie, preto je potrebné navzájom sa počúvať bez prerušovania. Keď je rad na tebe, aby si hovoril, vždy je dobré vyhnúť sa obviňujúcim výrokom typu „urobil si toto“ a „urobil si tamto“, alebo „ty vždy …“ a „ty nikdy …“. Tieto slová situáciu vždy zhoršia. Pomôže, ak vyjadríš svoje pocity – napríklad takto: „Keď počujem…“ alebo „Keď vidím…“, „…cítim sa smutne“ alebo „…cítim sa ohrozený“. Výsledkom má byť dosiahnutie porozumenia, nie je nevyhnutné dospieť k dohode.

Pred mnohými rokmi sme v našom hoteli v bare mali rušný večer. Spolu s Robertom sme podávali pivo. Istému zákazníkovi som načapovala nesprávny druh piva, a tak som to hneď napravila a podala mu to správne. Ďalší pán si objednal ten druh piva, ktorý som predtým nesprávne načapovala. Podala som mu teda pohár, ktorý som pred okamihom položila bokom. Obvinil ma, že mu podávam staré pivo. Odpovedala som, že to pivo som práve načapovala. Neveril mi. Spochybnil moju čestnosť. Reagovala som hnevom. Našťastie mi na pomoc prišiel Robert a ďalší pán, ktorý videl, čo sa stalo. Neskôr niekto iný spochybnil moju čestnosť. Generálny riaditeľ sa pýtal, prečo som urobila istú vec, hoci som vedela, že mi ju neschvália. V mojich očiach som však svojím konaním prejavila rešpekt voči jeho zástupcovi. Šokovalo ma očakávanie riaditeľa, že poza chrbát jeho zástupcu pôjdem za inou osobou. Nechápala som ani ich nesúhlas. Vo svojich reakciách som však dosiahla pokrok. Tentoraz som počúvala, vysvetľovala a diskutovali sme. Prinieslo to oveľa lepší výsledok. Keď som uvažovala o týchto udalostiach, uvedomila som si, že potrebujem odpustiť tým, ktorí spochybnili moju čestnosť. Potom som vo svojej predstavivosti videla Otca, ako vstupuje do každej zo spomínaných situácií ako môj ochranca.

Spomínaš si na nejakú konfrontáciu? Boli tam predsudky? Dospeli ste k pokojnému riešeniu? Ak áno, oslavuj Boha. Ak nie, potrebuješ odpustiť zúčastneným alebo sebe?