Vidíte, že samotný spôsob zmýšľania zabraňoval Izraelitom uznať Ježišovu božskú moc napriek tomu, že dokázal zázračne uzdravovať? Podľa ich vlastného chorého a skazeného zmýšľania Ježiš musel slúžiť Belzebulovi, keďže robil to, čo mal podľa nich moc robiť len Belzebul. Tak isto je to aj s predsudkami. Tento postoj nielenže ničil ich vzťahy, ale im aj zatváral oči pred pravdou. 

Ježiš odporoval tomuto zmýšľaniu tým, že učil svojich učeníkov. Otroci sa začnú podobať na svojho pána a učeníci sa začnú podobať na svojho učiteľa. Títo ľudia plní predsudkov sa začínali podobať na toho, v ktorého verili; a tým bol Belzebul. Ich zmýšľanie bolo skazené a choré. Zatiaľ čo Ježišovi učeníci začínali byť ako on, s pravdivým a zdravým zmýšľaním. Týmto spôsobom je všetko, čo je skryté (motívy srdca), odhalené (tým, ako ľudia zmýšľajú a hovoria). 

Ježiš ďalej hovoril: Čo vám hovorím vo tme (keď máme čas osobne sa večer rozprávať), hovorte na svetle (keď vás cez deň posielam hovoriť na verejnosti). Kto mňa vyzná pred ľuďmi, ja ho vyznám pred svojím Otcom. On je ten, kto má skutočnú moc nad skazou a chorobami (tak, ako to ukazujem aj prostredníctvom zázrakov). On vás môže prijať do neba alebo nechať napospas zatrateniu. Tak vyznávajte pravdu na verejnosti a ja vás vyznám pred svojím Otcom. Je dôležité pamätať na to, že učeníci si nijako nezaslúžili svoju vstupenku do neba tým, že dodržiavajú Ježišove príkazy. Ukazujú tým to, že oni už majú tú vstupenku do neba. Práve to im umožňuje dodržiavať Ježove príkazy aj vtedy, keď sa im vyhrážajú smrťou ľudia plní predsudkov. 

Takže nabudúce, keď sa budeš rozprávať so svojimi priateľmi, o čom budeš hovoriť? Môžeš vyznávať posolstvo života. A Ježiš povie Otcovi: “Oci, počul si, čo moji priatelia práve teraz hovoria?” A Otec povie Ježišovi: “Počul som to, a aj som to od nich čakal. Sú predsa ako ty, syn môj.”