|
Piatok 11.12.2020
Liturgické čítania na dnešný deň
Zachariáš prorokoval, že Pán príde a bude bývať uprostred ľudu. Mária bola prvá, ktorá zažila naplnenie tohto proroctva. Ona je skutočne požehnaná, lebo prijala túto najvyššiu česť. Mária povedala “áno” a zostúpil na ňu Duch Svätý. Predstavujem si, ako prebiehal ten moment, aj či Mária vedela, že sa jej dotkla Božia moc. Kedy vedela, že je tehotná? Bolo to až vtedy, keď sa zachvelo dieťa v Alžbetinom lone a Alžbeta prehovorila alebo o tom vedela už skôr? Možno sú toto otázky, ktoré sa jej môžeme opýtať, keď sa raz stretneme. Boli to časy plné zázrakov; návšteva anjela, dve nečakané tehotenstvá, pôrod v maštali v Betleheme a návšteva pastierov a mudrcov. Neskôr ešte viac zázrakov keď Mária pozorovala Ježiša rásť. Jediným zábleskom z tohto obdobia je pre nás návšteva jeruzalemského chrámu, keď sa Ježiš na tri dni stratil svojim rodičom. Potom nasledovali ďalšie zázraky, začalo sa to na svadbe v Káne, kde sa premenila voda na víno, potom nasledovali tri roky Ježišovej služby, ktoré smerovali k jeho smrti a vzkrieseniu. Pán prišiel a býval uprostred svojho ľudu. Tento príbeh nám niekedy zovšednie tak, že prestaneme nad ním žasnúť.
Všetko sa to stalo pred viac ako dvetisíc rokmi. Ale Boh stále prichádza a prebýva uprostred svojho ľudu. Ježiš povedal, že nám pošle Ducha Svätého, a že On aj Otec si v nás urobia príbytok. Veríme tomu, že sa nás dotkla Božia moc? Uvedomujeme si Ježišovu prítomnosť v nás? Uvedomujeme si aj prítomnosť Ježiša v iných ľuďoch, keďže aj v nich prebýva? Dokážeme sa pozrieť do očí iného človeka a vidieť, ako sa na nás díva Ježišova láska? Počujeme Jeho slová v ich slovách? Cítime Jeho dotyk a bezpečie lásky od iných? On prebýva v dieťati, v dospievajúcom, v mladom aj v starom človeku.
Sme povolaní utíšiť sa pred Hospodinom (Ž 37,7). Možno si môžeme nájsť chvíľu, aby sme sa zastavili, hľadali Pána medzi jeho ľudom, a rozmýšľali nad zázrakom jeho prítomnosti.
|
|
