Starý Zákon je systém zákonov, ktoré si vyžiadali ľudia. Porušenie zákona vyžaduje trest a na obnovenie je potrebná obeta. Ale systém Starého Zákona nefungoval. Ľudia sa neustále vzďaľovali. Iba v zložitých okolnostiach a pri trestoch ľudia volali na Boha a vracali sa späť k nemu. Ale Boh nechcel takýto systém. Nezaujímali ho nekonečné obety; on hľadal premenené srdcia, ktoré poznajú lásku a milosrdenstvo. Chcel mať vzťah so svojím ľudom. Strach vytvára odstup, láska prináša zblíženie.
Dávid napísal žalm 51 po tom, čo ho prorok Nátan obvinil z vraždy a cudzoložstva. Tak Dávid prichádza pred Boha s kajúcim srdcom, uznávajúc svoju vinu, prosiac o milosrdenstvo a odpustenie. On vedel, že Boh nechce obety, ale pokorné a kajúce srdce. Dávid bol mužom podľa Božieho srdca. Mal s Bohom blízky vzťah; nebol vylúčený alebo odmietnutý kvôli svojmu hriechu. Všetci hrešíme. To, ako reagujeme na naše vlastné zlyhania podmieňuje náš vzťah s Bohom. Keď čelíme svojim zlyhaniam, obráťme sa k Bohu, tak, ako to urobil Dávid.
Čo robíme, keď je naše srdce zlomené? Môžeme si nasadiť masku, potlačiť všetko vo svojom vnútri, alebo zatvrdiť svoje srdce a tváriť sa, že všetko je v poriadku. Alebo sa môžeme obrátiť k nášmu milujúcemu Otcovi, s vedomím, že on je milostivý a súcitný a odpustí nám. To nám prináša slobodu. Otec sa s nami stretáva v našej zlomenosti, obnovuje a uzdravuje nás. Boh pozdvihuje pokorných a tých, čo majú zlomené srdce. Zatiaľ čo tí, ktorí si vystačia sami, vystatujú sa, súdia a sú kritickí, nehľadajú ani neprijímajú Božiu lásku.
Sú časy, kedy sme všetci ako farizej z evanjelia. Vidíme len našu vlastnú dobrotu a chyby toho druhého. V takýchto chvíľach si potrebujeme uvedomiť, že máme tvrdé srdce a obrátiť sa k Bohu tak ako Dávid. Otec na nás čaká. Sú aj časy, keď sme ako Dávid alebo mýtnik, keď nás premôžu naše vlastné zlyhania. Otec je tam s otvorenou náručou; dokážeš vidieť alebo cítiť ako ťa chce privítať?
