Predstav si, že by si pracoval v rodinnej firme. V tvojej práci sa ti dobre darilo, ale potom si zažil akoby emocionálne zrútenie. Tvoj šéf, ktorý je zároveň tvojím otcom, je dobrý muž a pošle ťa domov, aby si sa zotavil; veľa to však u teba nezmenilo. Neskôr ti teda povie: “Príď zajtra do práce, chcem, aby si zaškolil svojho mladšieho brata. Vybral som si jeho, aby robil tvoju prácu, keďže ty ju už ďalej robiť nemôžeš. Bez ohľadu na to, som na tvoju prácu, ktorú si za tie roky odviedol veľmi hrdý a teším sa, že ťa budem doma teraz vídať častejšie.” Ako by si sa cítil? Čo by si si myslel? Možno by si mal pocit zlyhania, ľútosti, žiarlivosti, alebo by si rezignoval na svoju budúcnosť. Ľudia sa tešia na dôchodok, pretože nemajú radi svoju prácu. Keď to ale príde, často ťažko prijímajú to, že o prácu prišli.
V podobnej situácii bol aj Eliáš. Išiel nájsť toho, ktorý bol vyvolený nahradiť ho; nie preto, žeby sám chcel, ale preto, že to od neho bolo požadované. Dal Elizeovi svoj plášť. Nenasledovalo žiadne zdvorilé predstavenie sa. Iba k nemu prišiel a hodil na neho svoj plášť počas toho, ako Elizeus oral. Potom bez slova odišiel. Eliáš nikdy nebol známy pre svoje sociálne zručnosti; ale tentokrát stratil aj to málo, čo mal. Elizeus tam stál s plášťom okolo pliec; ale on vedel, čo to znamená.
Elizeus mal dilemu. Chcel nasledovať Eliáša, ktorý bol už na odchode. Ale nemohol len tak opustiť svojich rodičov bez vysvetlenia a bez rozlúčky. Čo sa týka sociálnych zručností, bol na tom lepšie ako Eliáš. Bežal teda za Eliášom a poprosil ho o trochu času predtým, než ho bude nasledovať. Eliáš bol stále nemilosrdný. “Choď a vráť sa; lebo vieš, čo som ti urobil.” Inými slovami: Ja som si urobil svoju prácu. Máš môj plášť, teraz už nie som zodpovedný za túto situáciu. Rob čo chceš.
Najťažšia vec pre ktoréhokoľvek úspešného človeka je nebrať svoj úspech príliš vážne. Ešte ťažšie je však budovať niekoho iného, aby po vás tú prácu prebral. A ešte ťažšie je robiť to preto, že vaša láska k tomu človeku je väčšia ako vaša túžba po tej práci. Ale to je práve to, k čomu sme povolaní. Ježiš to tak robil so svojimi učeníkmi. Šalamún sa snažil naučiť svojho syna múdrosti, ale stále mu bolo ľúto, že starne, keď čelil tomu, že má všetko po sebe zanechať. Pavol to robil pre Timoteja. Táto úloha je ťažká pre tých, ktorí majú tvrdé srdce; ale je ľahká pre tých, ktorí milujú ľudí okolo seba.
Čas prestať s nejakým dobrým dielom nie je vtedy, keď je dokončené. Je vtedy, keď bude pokračovať ešte lepšie pod vedením nového lídra. To je poučenie z príbehu Eliáša a Elizea. Elizeus mal oproti Eliášovi dvojnásobné pomazanie! Mal si niekedy pocit, že by si sa mal posunúť na nejakú novú úlohu? Ak je to Otcova vôľa, potom je tam niekto, kto bude robiť tvoju starú úlohu lepšie ako ty. Tvojou úlohou je rozlíšiť, kto to je, naučiť ho všetko, čo vieš, požehnať ho a ísť svojou cestou. Potom je každý víťazom. Ty máš svoju slobodu. Tvoj nástupca má tvoje požehnanie a tvoje dielo má nového lídra s dvojnásobným pomazaním. Otec sa stará o všetkých.
