V tomto podobenstve je Boh stvárnený ako Otec. Má dvoch synov, ktorý s ním síce žijú, ale v srdci sú sirotami. Ani jeden z nich netúži po vzťahu lásky; sú pokúšaní svetskými lákadlami. Fyzické lákadlá sveta a tela sú zjavné. Moc, sex, drogy, a iné. Na druhej strane lákadlá diabla nie sú také očividné. On mení a prekrúca naše myšlienky a vnímanie tak, aby nás lákali veci, ktoré síce vyzerajú dobre, ale v skutočnosti také nie su. A tu sú výsledky. Ak nám Boh dáva dobré veci, pokušenie môže spočívať v tom, že budeme túžiť viac po daroch, ako po samotnom darcovi (to bolo pokušenie Adama a Evy). Ak nás Boh vedie správnou cestou, možno budeme dychtiť viac po spravodlivosti, ako po tom, ktorý je spravodlivý (to bolo pokušenie farizejov). Ak nás Boh učí právu, možno budeme túžiť po práve pre našich nepriateľov (to bolo pokušenie učeníkov, keď chceli zvolať oheň na mesto, ktoré odmietlo Ježiša).

Ak chceme mať vzťah lásky s Bohom ako s milujúcim Otcom, musíme si byť vedomí týchto vecí. Pozrime sa na modlitby mnohých kresťanov: “Pane, daj mi toto, daj mi tamto.” Ako keby tam bol len kvôli tomu, aby nám mohol dávať dary. Niečo ako Ježiško na Vianoce; príde, niečo nám dá a odíde. Toto nie je vzťah lásky. Iné modlitby môžu vyzerať takto: “Pane, premeň ma; vezmi odo mňa môj zlý charakter.” Niektorí ľudia si myslia, že nás Boh ovláda, takže ak zlyháme, On je za to zodpovedný. Toto sa tiež vôbec nepodobá na vzťah lásky. Modlitba môže vyzerať aj takto: “Pane, odplať sa tejto zlej osobe.” To zas vyzerá, ako keby bol nájomným vrahom, ktorý urobí to, čo chceme. Ani v tomto nie je žiadna láska. 

Každý kresťan prežíva boj, my sme bojovým poľom; nie sme jedným z bojovníkov. Aj Otec aj diabol chcú zvíťaziť; ovládnuť bojové pole. Otec chce, aby sme prijímali jeho lásku a na oplátku ho milovali. Diabol chce, aby sme ho chválili za to, že nám dá telesné a svetské veci; veci, ktoré síce vyzerajú príťažlivo, ale nikdy nevnesú do vzťahov lásku, pokoj a šťastie. Obaja nám môžu dávať myšlienky do našich myslí, obrazy do našej predstavivosti a túžby do našich sŕdc. Ako vieme, od koho tieto veci sú? Môžeš to rozlíšiť podľa emócií, ktoré to v tebe vyvoláva. Preto je dôležité byť si vedomý emócií, ktoré sa v nás neustále menia. Otec prináša ovocie Ducha Svätého: lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť, atď. Mladší syn má všetky tieto dary, keď obnoví svoj vzťah s Otcom. Diabol prináša hnev, strach, žiarlivosť, atď. Starší brat prežíva presne to, keď si mladší syn obnoví vzťah s Otcom.

Takže čo ty a ja? Ako si môžeme byť istí, že ideme správnym smerom? Buď si vedomý svojich pocitov. Keď prídu zlé pocity, pravdepodobne im predchádzala nejaká myšlienka alebo predstava. Čo si si myslel v danej situácii, čo by si Otec nemyslel? Aká je jeho pravda? Môžeš si predstaviť spomienku, ktorá vyvolala tieto zlé pocity? Zamysli sa nad tým. Potom choď v modlitbe k Otcovi, príjmi jeho lásku a múdrosť a nájdi pravidlo vo svojom srdci, ktoré potrebuješ nahradiť jeho pravdou. Keď prídu nejaké dobré pocity, tiež im predchádzala nejaká myšlienka alebo predstava. Čo sa ti Otec snažil povedať? Skús si to uvedomiť, vzdávaj vďaky, a rozmýšľaj nad jeho perspektívou. 

Prečítaj si ešte raz príbeh o dvoch synoch. Skús si byť vedomý ich emócií. Nad čím premýšľali alebo čo si predstavovali? Čomu verili vo svojich srdciach? Boli motivovaní strachom alebo láskou? Ktorý z nich sa ti viac podobá? Alebo si viac ako sluhovia: poslušní ale neviditeľní? Alebo si ako to vykŕmené teľa: niekto, komu ľudia ublížia, aby uspokojili svoje vlastné potreby? Kým chceš byť? Vráť sa k Otcovi presne taký, aký si a On bude k tebe bežať, objíme ťa a bude ťa milovať. Potom nájdeš veci, ktoré uspokoja tvoju dušu.