Pred nejakým časom som bola na seminári. Opýtali sa nás otázku: “V čom ste uspeli?” Mala som pocit, ako keby sa predo mnou otvorila obrovská diera a ja som šla do nej spadnúť. Logicky som vedela, že ľudia sa na mňa môžu pozerať a povedať si, že som úspešná. Vedela som vymenovať aj zoznam dôvodov. Ale moje srdce s tým nesúhlasilo. Nejaký čas som strávila rozoberaním svojich myšlienok, pocitov a reakcií. Jednou z týchto reakcií bola moja túžba utiecť. Nechcela som čeliť tejto  priepasti. Ale zostala som a došla som k záveru, že v srdci verím tomu, že som zlyhaním. Myslím si, že to je záver, ku ktorému dospejú mnohí perfekcionisti. Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíš, stále je niečo viac, niečo, čo si mohol urobiť lepšie. Ja nestačím. Potom sme boli pozvaní pristúpiť k prijímaniu. Nemohla som. Nebola som hodna. Trvalo mi nejaký čas, kým som si uvedomila, že Ježiš prišiel presne kvôli tomu. V ten deň som dostala nové srdce, alebo aspoň operáciu, pri ktorej bola časť môjho srdca uzdravená. 

Ježiš prichádza k Matúšovi a hovorí mu: “Poď za mnou!” Mocné slová. Matúš opúšťa svoj starý život a nasleduje Ježiša. Dostáva nové srdce a nový život. Veľa jeho priateľov a spolupracovníkov tiež nasledujú Ježiša. Oni vedia, čo potrebujú. Niekedy majú ľudia veľmi silné vedomie toho, čo zlé vykonali. Vnímajú svoju nehodnosť ako prekážku, ktorá im zabraňuje stretnúť Ježiša. Avšak práve to sú ľudia, ktorých Ježiš oslovuje. Pripodobňuje ich k chorým ľuďom, ktorí potrebujú lekára. Naopak farizeji sú zaseknutí v Zákone, v samospravodlivosti a pýche. Vedia, že majú pravdu a tak kritizujú a hádajú sa s Ježišom. 

Myslíš si, že si v práve, a tak kritizuješ, naprávaš a hádaš sa s ostatnými, aby si si dokázal svoju pravdu? 
Alebo sa cítiš nehodný kvôli zlým veciam, čo si urobil?
Tak či tak, všetci potrebujeme Boží dotyk a nové srdce. Hovor s Otcom o tom, ako reaguješ a pozvi Ho, aby ti dal nové srdce.