Bazil Veľký obraňoval Nicejské vyznanie viery pred herézou. Keď budeš nabudúce hovoriť Nicejské vyznanie viery, možno by si mohol vysloviť modlitbu vďaky, pretože bez Bazila Veľkého sme sa mohli odkloniť od pravdy. Jedna heréza (arianizmus) učila, že Ježiš bol nedokonalý, a teda bol podriadený Otcovi. Ďalšia heréza (apollinarizmus) išla zas do opačného extrému. Učila, že Ježiš bol tak božský, že nie je možné, aby mal ľudskú dušu. Za skutočnosť, že poznáme Ježiša ako plne ľudského a plne božského, a že máme Trojicu, vďačíme práve dielu Bazila Veľkého.
Gregor Naziánsky žil v tom istom čase ako Bazil Veľký. On tiež obraňoval a vysvetľoval tajomstvo Trojice s veľkou autoritou. Vládca Valens veril v arianizmus. Poslal posla s úlohou presvedčiť Gregora, aby sa podriadil tejto heréze. Gregor odpovedal, že ho presvedčia jedine násilím, ale Valens nechcel použiť násilie. Namiesto toho sa Valens stretol s Gregorom, keď oslavovali liturgiu na Zjavenie Pána. Valens bol Gregorom tak očarený, že mu ponúkol kus zeme na jednoduchý domček, nemocnicu a hospic. Takže Gregor pomohol definovať hranice svetskej moci nad cirkvou. Nabudúce, keď budeš môcť slobodne chváliť, bez strachu z prenasledovania svetskými predstaviteľmi, môžeš vysloviť modlitbu vďaky za Gregora Naziánskeho.
Čo sa môžeme naučiť od týchto veľkých mužov? Po prvé, že zjavená pravda o Božskej podstate v Nicejskom vyznaní zachováva Cirkev v jednote. Po druhé, že pravda je mocnejšia ako akýkoľvek protivník, aj keby to mal byť vládca.
Dávno pred Bazilom Veľkým a Gregorom Naziánskym ľudia tiež odporovali evanjeliu. V jeho prvom liste, Ján obraňuje pravdu evanjelia pred klamármi a vysvetľuje ju. Ján učil, že pomazanie (Duch Svätý), nám všetko vysvetľuje, to znamená že k tomuto vedeniu už nie je potrebný žiadny ďalší učiteľ. Čo to znamená? Dokonca aj dnes evanjeliu odporujú tí, ktorí pridali nové učenie. Moslimovia veria, že potrebujú učenie ich Proroka, tak ako aj Mormóni. Jedného dňa, ak budú chcieť, ich Duch Svätý uvedie do plnej pravdy.
Čítanie z listu Hebrejom to vysvetľuje: “Mnoho ráz hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi” (Hebrejom 1,1-2). Ježiš je pravda. Aj dnes majú ľudia prorocké dary. Ale cieľom proroctva už nie je pridávať definície pravdy, ale počúvať Boží hlas a zvestovať jeho posolstvo, ktoré bude stále povzbudzujúce.
