Priority nebeského kráľovstva sú iné ako priority sveta. Vo svete je prioritou väčšinou víťaziť, byť úspešný, niečo dosiahnuť alebo nadobudnúť, atď. Skoro každý má takého priority. Môj vnuk má ešte len 3 roky, ale aj cesta hore schodmi je pre neho súťažou a výhru si vie patrične užiť. Ale v nebeskom kráľovstve je prioritou viera, nádej a láska. To sú v skutočnosti jediné priority vo večnom kráľovstve, keďže len tieto veci ostanú, keď sa všetko ostatné pominie (1 Kor, 13,13).
Takže Ježiš má cieľ. Chce, aby jeho učeníci mali priority nebeského kráľovstva. Nie sú žiadni víťazi, ani porazení, ale všetci budú rásť vo viere, nádeji a láske. Čo robí Ježiš? Hovorí im, aby robili veci s Jeho autoritou. “Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte.” (Mt 10, 7-8) Ježiš dáva rovnaké pokyny všetkým dvanástim. napriek tomu, že je to pre všetkých rovnako nedosiahnuteľné, aj tak to všetci robia! Vieš si to predstaviť? Boli by úplne nadšení. Túžili by medzi sebou zdieľať túto úžasnú skúsenosť. Táto skúsenosť sa nevyrovná žiadnej súťaži. Prečo? Pretože všetci vedeli, že by to sami nikdy nedokázali, ale deje sa to kvôli niekomu inému. Pán žatvy, Ježiš, ich poslal so svojou autoritou, aby konali jeho vôľu.
Čo sa z tohto môžeme naučiť? Slovami Ježiša: “Ja nemôžem nič robiť sám od seba.” (Jn 5,30). Úspech v kresťanskom živote je možný len vtedy, ak konáme podľa jeho vôle s jeho autoritou. Práve preto je dôležité naučiť sa počúvať Boha cez naše myšlienky, pocity, okolnosti, predstavivosť, túžby, a nadovšetko skrze modlitbu. Môžeme skúšať a rozlišovať jeho pokyny. Ak mu rozumieme správne, dôkaz tohto úspechu sa prejaví na vzraste našej viery, nádeje a lásky. A najdôležitejšia je láska.
Učeníci chodili z miesta na miesto a pomáhali ľuďom. Kriesili mŕtvych, uzdravovali chorých, atď. Tieto zázraky obohatili mnohých ľudí v ich viere, nádeji a láske. Priniesli šťastie do sveta plného strachu a bolesti. Ježiš ti možno nehovorí, že máš robiť to isté. Možno ti bude hovoriť, že máš milovať svoju rodinu, žehnať svojmu šéfovi, pomôcť svojmu susedovi, počúvať utrápeného človeka, alebo dokonca milovať viac seba samého.
Čokoľvek si myslíš, že si rozlíšil ako jeho vôľu, rob to s vierou, nádejou a láskou, a uvidíš tú istú vieru, nádej a lásku rásť v srdciach ľudí, s ktorými sa stretneš. To je nebeské kráľovstvo. Malé skutky môžu byť rovnako účinné ako veľké, ak ich konáme s autoritou, ktorú máme od Boha, teda ak sú motivované vierou, nádejou a láskou.
“Blahoslavení sú všetci, čo ho očakávajú.” (Iz 30,18) Nie je dôležité konať práve teraz. Je dôležité konať vtedy, keď Pán koná spolu s tebou. V skutočnosti nemá zmysel, keď konáme kresťanskú prácu sami. Mojžiš vyjadril presne to isté, keď povedal: „Ak nepôjdeš s nami osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto!” (Ex 33,15)
V nasledovaní vedenia Ducha Svätého je veľká sloboda. Sme oslobodení od zodpovednosti za výsledok. Jediným merítkom úspechu je vzrast našej viery, nádeje a lásky; a tieto veci sa vždy prejavia, keď rozlišujeme jeho vôľu.
Predstav si nejaký vzťah, ktorý máš a chcel by si ho požehnať. Alebo si predstav niekoho, kto potrebuje pomoc. Čo môže Otec urobiť cez teba, aby im to zjavilo jeho vieru, nádej a lásku. Ako a kedy by to Otec chcel urobiť? Rozmýšľaj nad tým a modli sa. Keď budeš mať pokoj v tom, že si rozlíšil jeho vôľu, urob to a hľadaj vieru, nádej a lásku, ktorá z toho vyplynie. Oni budú potvrdením toho, že si to rozlíšil správne. Ak si to nerozlíšil správne, modli sa, aby ťa Duch Svätý viedol a skús niečo iné. Časom sa naučíš rozlišovať jeho vôľu lepšie a lepšie; a tvoj vzťah s Otcom bude stále bližší a bližší.
