Habakuk nebol šťastný a sťažoval sa Bohu. Vo svojom národe videl nespravodlivosť a neférovosť. Videl korupciu, ktorá vládla v spoločnosti. Pripomína mi to situáciu v Zimbabwe, kde vládnuca trieda môže robiť čo sa jej zachce. Nezáleží na tom, či to je dobré alebo zlé. Nikto nie je schopný sa im postaviť, keďže korupcia je veľmi rozšírená. Boh odpovedal na Habakukovu prvú sťažnosť tak, že príde babylonská armáda, ktorá potrestá Júdsky ľud. Au. Riešenie sa zdá byť ešte horšie, ako sťažnosť. Habakuk teda prichádza s druhou sťažnosťou. Ako sa môže svätý Boh len tak prizerať a tolerovať takúto nespravodlivosť. Ako môže dovoliť, aby triumfovalo zlo?
Prvé tri verše z druhej kapitoly sú príkladom toho, ako počúvať Boha. Fungovalo to u Habakuka; a bude to fungovať aj u nás, keď pozveme Ducha Svätého, aby nás viedol.
Najprv si nájdi miesto, kde sa postavíš na svoju stráž. Na tomto mieste sa môžeš stíšiť a pozorne čakať. Umiestni sa na hradbe. Utíš a upokoj sa, buď si vedomý toho, čo sa deje a zameraj sa na Ježiša.
Pozorne sleduj, čo ti bude hovoriť. V tejto stati sa mi páči kombinácia pozorovania, používania zraku na to, aby počúval, čo Boh hovorí. Je to vnútorné pozorovanie očami nášho srdca, kedy využívame našu predstavivosť; aké obrazy pri tom vidíš a aké pocity to v tebe vyvoláva. Je to vnútorné počúvanie myšlienok, ktoré prúdia naším vnútrom.
Potom si zapíš to, čo vidíš, cítiš, počuješ a myslíš si. (Pre viac informácii o tomto spôsobe spájania sa s Bohom si môžete pozrieť knihu Ako počuť Boží hlas od Marka and Patti Virkler.)
Keď som to prvýkrát začala takto robiť, pripadalo mi to strojené a neprirodzené. Napriek tomu som v tom vytrvala a dovolila som mojim obrazom a myšlienkam len tak plynúť. Tento prúd myšlienok som si zapisovala bez rozmýšľania alebo spochybňovania. Na konci som si prečítala, čo som si napísala. Mnohokrát som bola ohromená a cítila som, že to čo som napísala bolo od Boha. Neboli to moje myšlienky. To, čo je napísané, nemôže odporovať Písmu. Môžeme sa uistiť tak, že to prečítame nejakému dobrému a múdremu priateľovi alebo kňazovi, Je dobré položiť si otázku: “Zdá sa mi, že toto pochádza od Boha?”
Pred mnohými rokmi, keď som začala svoju duchovnú cestu, hľadala som zázraky uzdravenia. Bola som frustrovaná a zdalo sa, že sa nič nedeje. Rozprávala som sa s kňazom. Citoval mi tieto verše z Biblie a povedal mi, aby som si zapísala svoju sťažnosť a svoju víziu, svoj sen. Tak som si zapísala svoj sen o kresťanskej službe uzdravovania. Aj keď to niekedy trvá, počkaj si na to; určite to raz príde. Odvtedy ubehlo mnoho rokov, ale teraz si žijem svoj sen. Nestalo sa to tak, ako som očakávala, ale to, čo vidíme na Slovensku a v iných krajinách je Otcovo uzdravovanie srdca a životov. Táto cesta prináša množstvo výziev ale stojí to za to a verím, že je toho pred nami ešte veľa.
Možno sa tiež nachádzaš v situácii, kde je nespravodlivosť a neférovosť. Možno sa tiež sťažuješ. Možno by si si mohol zapísať svoju sťažnosť voči Otcovi a čakať na jeho odpoveď.
Keď Boh odpovedal Habakukovi, ukázal mu, že pri pohľade zvonku to vyzerá tak, že sa zlým ľuďom darí. Ale keď sa pozrieš na level srdca, vidíš, že zlí ľudia okrem iného čelia nespokojnosti, izolácii, neistote, strachu a prázdnote.
Habakukova posledná odpoveď Bohu bola, že bez ohľadu na ťažkosti, ktorým čelí, bude dôverovať Bohu (Hab 3,16b-19). V našich ťažkostiach a v čakaní sme tiež pozvaní dôverovať Bohu, aj keď možno nemáme nádej, že výsledok bude taký, ako očakávame.
