|
Streda 13.1.2021
Liturgické čítania na dnešný deň
Keď sa deťom povie, že je čas spať, nestretáva sa to zvyčajne s nadšením, ale so sklamaním. „Musím?“ To isté sa deje s niektorými malými deťmi, keď musia ísť do školy. Náš trojročný by najradšej zostal doma a nám sa ujde krik: „Musím ísť? Musím si robiť domáce úlohy? Musím urobiť poriadok? Musím napísať úlohu?“ … Existuje veľa úloh, ktoré spôsobujú, že nám stisne srdce a my plačeme: „Musím?“ Možno pri čítaní týchto riadkov spoznáte niektoré z vecí, kvôli ktorým sa pýtate „Musím?“ Avšak sú chvíle, kedy to, čo musíme urobiť, má prednosť pred tým, čo by sme chceli robiť.
Pre Ježiša to bolo tiež tak. Jeho cieľ bol taký dôležitý, že urobil to, čo musel, aby ho dosiahol. Nebolo to ľahké. V Getsemanskej záhrade bojoval a ronil trpké slzy (Lukáš 22, 39–46). V podstate povedal: „Musím ísť na kríž? Ale nie moja vôľa, ale tvoja vôľa“. Zaujímalo ho, či existuje iná cesta, ale prijal skutočnosť, že kríž je jediný spôsob, ako zaplatiť cenu za naše hriechy, čo otvorí dvere obnovenému vzťahu s Otcom. A jeho smrť na kríži zničila moc smrti, moc diabla.
Ježiš je úplne Boh, ale aj úplne človek. Prišiel ako telo a krv, rovnako ako my sme telo a krv. Podobal sa nám v každom smere: poznal ťažkosti, skúšky a pokušenia života na zemi. Prišiel preto, aby spoznal, zažil a pochopil, aké je to byť človekom. Z tohto dôvodu je schopný mať empatiu, súcit a milosrdenstvo voči každému z nás.
Ježišova láska mu umožnila povedať „Nie moja vôľa, ale tvoja“. Bol poslušný. Existujú oblasti, kde aj vy môžete opustiť to „Musím?“ a odovzdať svoju vôľu Otcovi? Až nabudúce budete mať chuť povedať „Musím?“ odovzdajte úlohu Otcovi. A požiadajte ho, aby vám pomohol urobiť to s radostným srdcom.
|
|
