Máme tu dôležitú lekciu. Úspech alebo neúspech misie meriame podľa našich vlastných štandardov. Náš Otec má iné štandardy. Niekedy si myslíme, že sa všetko pokazilo, zatiaľ čo Boh si myslí, že všetko prebehlo podľa plánu; jeho plánu. Napríklad po ukrižovaní Ježiša niektorí učeníci opustili Jeruzalem a smerovali do Emauz (Lukáš 24,13). Boli trpko sklamaní. Ale ukrižovanie bolo nevyhnutnou súčasťou Božieho plánu. Bez ukrižovania by nebolo zaplatenia za hriech ani vzkriesenia. To, čo sa javilo ako porážka, bolo veľké víťazstvo, pozerajúc na to z pohľadu Otca. A keď sme trpko sklamaní, máme len dve možnosti. Jednou je ľútosť a obvinenie niekoho za zlyhanie, druhou je pokúsiť sa pochopiť Boží plán; a ak to nie je možné, naďalej mu dôverovať. 

Ježiš prijal učeníkov, ktorých poslal Ján, a povedal im, čo Ján potreboval počuť. „Pozrite na zázraky! Ja som ten, ktorý má prísť. Niet iného. Ján svoju misiu vykonal dobre. Choďte a povedzte mu to. Ale tiež mu povedzte toto. „Požehnaný je ten, kto sa na mne nepohorší.“ Čo tým myslel? „Chceš byť šťastný, Ján? Ak áno, potom mi ver aj vo svojich strašných okolnostiach. Ak mi pripíšeš vinu za svoju zlú situáciu, nebudeš šťastný.” Aj teraz má Ježiš o Jána starosť. Učí ho veľkému tajomstvu šťastia v zlých okolnostiach. Verím, že Ján pochopil, čo Ježiš myslel. Verím, že vo väzení našiel spokojnosť v dôvere v Boha. A možno veril, že aj keď ho zabijú, Ježiš ho vzkriesi z mŕtvych. To sa samozrejme stalo, pretože aj keď bol Ján fyzicky zabitý, dostal vďaka svojej viere v Ježiša večný duchovný život. Jeho živá duša bola spasená na celú večnosť.