Boh sa díval na srdce ľudí tak, ako to robí vždy. Videl, že ich mrzí ich konanie a ľutujú ho. Videl ich pokoru pri priznávaní svojich chýb. A odpovedal so súcitom a očistou, ako vždy. Zničenie, ktorým im hrozil bolo odvrátené. On sa stále pozerá na naše srdcia a je voči nám láskavý, keď k nemu prichádzame pokorne a s ľútosťou.

Ježiš hovorí svojim poslucháčom, že sú zlí, pretože nechcú veriť, kým neuvidia znamenie. Pripomína im, že v Ninive nebolo žiadne znamenie okrem Jonášových slov, ale Ninivčania činili pokánie. Jeho poslucháči sú horší ako Ninivčania, mnohí z nich   nepočúvajú ani neveria jeho slovám. Ježiš nemá v úmysle zničiť všetkých. Hovorí, čo hovorí, pretože to prinesie správnu reakciu jeho poslucháčov. Aký je jeho zámer? Aby počúvali Božie slovo a poslúchli ho (Verš 28). A urobili to? Niektorí áno a iní nie. Učeníci to urobili, farizeji nie. Prečo? Pretože mali vo svojom srdci zapísané iné veci. Po šiestich ďalších kapitolách vyučovania a podobenstiev učeníci pri vstupe do Jeruzalema vyhlasujú Ježiša za Mesiáša; farizeji ho odmietli. Čo z toho môžeme vyvodiť? Že vždy bolo Ježišovým cieľom viesť učeníkov. Ježišovým účelom bolo tiež, aby ho farizeji zavrhli a ukrižovali. Jedna sada slov. Dve rôzne odpovede. Obe reakcie sú však úmyselné a vyvolané Ježišovými slovami.

Takže, ak sa pokúsite urobiť všetko preto, aby ste počuli Otca, ak dostanete nejaké myšlienky alebo obrazy, o ktorých si myslíte, že sú od neho, ak poviete, čo on hovorí, potom nečakajte, že od všetkých dostanete rovnakú odpoveď. Niektorí slovo prijmú, iní nie. Závisí to od toho, čo majú napísané vo svojich srdciach. Ale v obidvoch prípadoch nie sú reakcie pre Otca prekvapením. Jeho slovo nikdy nevychádza z jeho úst a nevracia sa bez úžitku, ale uskutoční jeho vôľu a dosiahne koniec, pre ktorý ho Otec poslal. Takže môžete hovoriť a potom byť v pokoji a chváliť ho, nech už sú reakcie akékoľvek.